Predstavte si, že máte depresiu alebo úzkosť – a namiesto rozhovoru s terapeutom vám lekár navrhne „malý chirurgický zákrok na mozgu“ alebo sériu elektrických šokov. Znie to ako sci-fi? Nie tak dávno to bola bežná realita.
Lobotómia: keď skalpel rozhodoval o osobnosti
Lobotómia patrí medzi najkontroverznejšie zákroky v dejinách medicíny. Vznikla v 30. rokoch 20. storočia ako pokus o liečbu ťažkých psychických porúch – depresie, schizofrénie či úzkostí.
Jej priekopníkom bol portugalský neurológ Egas Moniz, ktorý za tento postup v roku 1949 dokonca získal Nobelovu cenu za medicínu.
Cieľom zákroku bolo prerušiť nervové spojenia v čelnom laloku mozgu – oblasti zodpovednej za emócie, rozhodovanie a osobnosť.
V praxi to však často znamenalo, že pacient po zákroku stratil časť svojej osobnosti, schopnosť prežívať radosť, ale aj utrpenie.
Niektorí sa upokojili, iní zostali apatickí, neschopní samostatného života.
Najznámejším propagátorom lobotómie bol americký lekár Walter Freeman, ktorý ju robil aj pomocou ľadovej ihly cez očnú jamku – bez anestézie.
Cestoval s dodávkou, ktorú nazýval „lobotomobil“, a vykonal tisíce zákrokov.
Elektrošoky: medzi nádejou a bolesťou
Ďalšou „zázračnou“ terapiou 20. storočia bola elektrokonvulzívna terapia (ECT) – známa ako elektrošoky.
Vznikla v roku 1938 v Taliansku a spočívala v tom, že pacient dostal elektrický prúd cez mozog, ktorý vyvolal krátky záchvat. Cieľom bolo „resetovať“ mozog a zmierniť psychické príznaky.
Hoci spočiatku bola táto metóda drastická – pacienti nemali anestéziu ani ochranu pred zranením – neskôr sa zlepšila. Dnes sa moderná ECT vykonáva v celkovej anestézii a používa sa len v ťažkých prípadoch, napríklad pri ťažkej depresii, keď iné metódy zlyhajú.
Od temných čias k pochopeniu duše
Lobotómia a necitlivé elektrošoky sú dnes symbolom éry, keď lekári viac experimentovali ako rozumeli. Tieto metódy však zároveň urýchlili vývoj psychiatrie a priniesli poznanie, že mozog nie je stroj, ktorý možno opraviť kladivom.
V 60. rokoch ich nahradili prvé antidepresíva a psychoterapia, ktoré umožnili liečiť psychické choroby s rešpektom k ľudskej dôstojnosti.
Lobotómia a elektrošoky sú mementom
História lobotómie a elektrošokov je mementom, že aj v medicíne môže dobrý úmysel viesť k tragickým dôsledkom.
Dnes už vieme, že duševné zdravie si zaslúži empatiu, pochopenie a moderné prístupy – nie kladivo a elektrinu.
Andrea Hinková Tarová
- Cukor v krvi nezvyšujú len sladkosti. Ovplyvniť ho môže káva, zlý spánok aj stres
Vyšší cukor v krvi nemusí byť len dôsledkom sladkého jedla. Ovplyvniť ho môže aj zle prespaná noc, nedostatok tekutín, boľavý zub, stres alebo dokonca čierna káva bez cukru. - Stukovatená pečeň nie je len problém pečene. Súvisí aj s rizikom infarktu
Keď lekár povie, že máte stukovatenú pečeň, väčšinou sa začne hovoriť o jedle, pohybe, hmotnosti a pečeňových testoch. Menej často sa však v tej chvíli hovorí o srdci a cievach. A pritom práve tam môže byť dôležitá súvislosť. - Neuveríte, čo dokáže kapusta + recept
Zelenina, ktorú možno poznáte len ako obyčajnú prílohu k tradičným jedlám, skrýva v sebe ohromnú silu pre vaše zdravie. Od posilnenia imunitného systému cez ochranu pred rakovinou až po podporu zdravej tráviacej sústavy. Kapusta je právom označovaná za superpotravinu. Zistite, ako táto nenápadná zelenina môže úplne zmeniť váš pohľad na zdravý životný štýl a prečo… Čítať viac: Neuveríte, čo dokáže kapusta + recept - Plank alebo doska. Ako tento cvik správne cvičiť?
Plank alebo doska je populárne cvičenie pre posilnenie stredu tela, vrátane brušných svalov, zadku a chrbta. Ako tento cvik cvičiť správne? Poradíme vám. Plank je cvičenie, ktoré využíva vlastnú váhu tela a precvičuje svalstvo trupu. Podstatou tohto cviku je výdrž v statickej polohe. Tá v tele vyvoláva svalové napätie. Plank je jedným z mála cvikov,… Čítať viac: Plank alebo doska. Ako tento cvik správne cvičiť? - Tajomstvo dokonalej pleti bez pigmentových škvŕn: skúste tieto osvedčené postupy
Jeseň je ten správny čas na to, aby sme sa zbavili pigmentových škvŕn, ktoré nám po lete zostali na koži. Ak vás trápia tmavé škvrny na tvári, ruky či dekolte, nie ste v tom sami. Pigmentové škvrny sa vyskytujú v dôsledku nadmernej produkcie melanínu, pigmentu, ktorý zodpovedá za sfarbenie kože. Či už ich spôsobilo slnko,… Čítať viac: Tajomstvo dokonalej pleti bez pigmentových škvŕn: skúste tieto osvedčené postupy
