Predstavte si, že máte depresiu alebo úzkosť – a namiesto rozhovoru s terapeutom vám lekár navrhne „malý chirurgický zákrok na mozgu“ alebo sériu elektrických šokov. Znie to ako sci-fi? Nie tak dávno to bola bežná realita.
Lobotómia: keď skalpel rozhodoval o osobnosti
Lobotómia patrí medzi najkontroverznejšie zákroky v dejinách medicíny. Vznikla v 30. rokoch 20. storočia ako pokus o liečbu ťažkých psychických porúch – depresie, schizofrénie či úzkostí.
Jej priekopníkom bol portugalský neurológ Egas Moniz, ktorý za tento postup v roku 1949 dokonca získal Nobelovu cenu za medicínu.
Cieľom zákroku bolo prerušiť nervové spojenia v čelnom laloku mozgu – oblasti zodpovednej za emócie, rozhodovanie a osobnosť.
V praxi to však často znamenalo, že pacient po zákroku stratil časť svojej osobnosti, schopnosť prežívať radosť, ale aj utrpenie.
Niektorí sa upokojili, iní zostali apatickí, neschopní samostatného života.
Najznámejším propagátorom lobotómie bol americký lekár Walter Freeman, ktorý ju robil aj pomocou ľadovej ihly cez očnú jamku – bez anestézie.
Cestoval s dodávkou, ktorú nazýval „lobotomobil“, a vykonal tisíce zákrokov.
Elektrošoky: medzi nádejou a bolesťou
Ďalšou „zázračnou“ terapiou 20. storočia bola elektrokonvulzívna terapia (ECT) – známa ako elektrošoky.
Vznikla v roku 1938 v Taliansku a spočívala v tom, že pacient dostal elektrický prúd cez mozog, ktorý vyvolal krátky záchvat. Cieľom bolo „resetovať“ mozog a zmierniť psychické príznaky.
Hoci spočiatku bola táto metóda drastická – pacienti nemali anestéziu ani ochranu pred zranením – neskôr sa zlepšila. Dnes sa moderná ECT vykonáva v celkovej anestézii a používa sa len v ťažkých prípadoch, napríklad pri ťažkej depresii, keď iné metódy zlyhajú.
Od temných čias k pochopeniu duše
Lobotómia a necitlivé elektrošoky sú dnes symbolom éry, keď lekári viac experimentovali ako rozumeli. Tieto metódy však zároveň urýchlili vývoj psychiatrie a priniesli poznanie, že mozog nie je stroj, ktorý možno opraviť kladivom.
V 60. rokoch ich nahradili prvé antidepresíva a psychoterapia, ktoré umožnili liečiť psychické choroby s rešpektom k ľudskej dôstojnosti.
Lobotómia a elektrošoky sú mementom
História lobotómie a elektrošokov je mementom, že aj v medicíne môže dobrý úmysel viesť k tragickým dôsledkom.
Dnes už vieme, že duševné zdravie si zaslúži empatiu, pochopenie a moderné prístupy – nie kladivo a elektrinu.
Andrea Hinková Tarová
- Žihľava, kofeín aj spaľovače môžu v horúčavách zvýšiť riziko kolapsu
Žihľavový, púpavový, brezový alebo prasličkový čaj, spaľovače tukov, silné pre-workouty a výživové doplnky s vysokým obsahom kofeínu môžu v horúčavách zvýšiť riziko dehydratácie, závratov, búšenia srdca alebo kolapsu. - Najväčší letný omyl. Naozaj môže za našu únavu teplo?
Počas leta sa nemení iba počasie. Mení sa aj náš denný režim. - Extrémne horúčavy. Prečo sú nebezpečnejšie, než si myslíme? Pozor aj na lieky a skryté zdravotné riziká
Leto prináša slnko, dovolenky a dlhé dni. Posledné roky však čoraz častejšie zažívame aj extrémne horúčavy, keď teploty prekračujú 35 °C a neklesajú ani počas noci. Práve takéto obdobia predstavujú veľkú záťaž pre ľudský organizmus. - Leto preverí kĺby aj ľudí v produktívnom veku
Letné aktivity často odhalia, v akej kondícii sú naše kĺby, svaly a väzy. Nárazový šport po menej aktívnom období, nevhodná obuv, nedostatočná príprava aj ignorovanie prvých ťažkostí môžu viesť k bolesti, opuchu alebo preťaženiu. - Došli vám lieky na dovolenke? Nehľadajte značku, ale účinnú látku
Náhrady liekov na dovolenke. Vhodná náhrada bežných prípravkov v zahraničí môže byť dostupná. Rozhodujúca je účinná látka.
