Pečeň patrí medzi najvýkonnejšie orgány v tele. Spracováva živiny, odbúrava škodlivé látky a zohráva dôležitú úlohu v metabolizme. Napriek tomu ju väčšina z nás nevníma – a to ani vtedy, keď nie je v poriadku. 

Aj preto sa čoraz viac hovorí o ochorení, ktoré prichádza potichu a zaznamenáva výrazne rastúci trend – MASLD – metabolicky podmienené stukovatenie pečene (Metabolic dysfunction associated steatotic liver disease).

19. apríla je Svetový deň pečene. Deň, ktorý je venovaný osvete o dôležitosti tohto orgánu, prevencii ochorení spojených so životným štýlom a včasnej diagnostike, aby sa predišlo závážným poškodeniam, ako je fibróza či cirhóza.

Prečo pečeň nebolí

Pečeňové ochorenia najmä v skorších štádiách často prebiehajú bez príznakov. Bolesť sa objavuje najmä vtedy, keď sa pečeň zväčší alebo zapáli a začne napínať svoj väzivový obal – tzv. Glissonovu kapsulu.

Práve tá obsahuje nervové zakončenia, ktoré vnímame ako bolesť.

Znamená to, že pečeň môže byť poškodzovaná dlhodobo bez toho, aby si to človek všimol.

Tichý problém dneška: MASLD

Metabolicky podmienené stukovatenie pečene patrí v súčasnosti medzi najbežnejšie ochorenia pečene. Vzniká najmä v súvislosti s nadváhou, inzulínovou rezistenciou, zvýšenými tukmi v krvi alebo cukrovkou 2. typu.

Globálny výskyt MASLD u dospelých je vysoký – približne 30 % dospelej populácie na svete a do roku 2040 môže zasiahnuť až 55 % populácie.

Ochorenie často prebieha asymptomaticky a najčastejším príznakom býva únava. Pokročilé štádia môžu viesť k cirhóze, hepatocelulárnemu karcinómu a zlyhaniu pečene.   

Typické je, že ochorenie často prebieha bez príznakov a býva odhalené náhodne – napríklad pri preventívnej prehliadke.

Prečo zohráva úlohu tuk na bruchu

Jedným z hlavných dôvodov, prečo MASLD vzniká, je spôsob ukladania tuku v tele. Nie všetok tuk je totiž rovnaký. Tuk uložený v oblasti brucha je metabolicky aktívny a súvisí so zvýšeným rizikom metabolických porúch aj stukovatenia pečene.

Aj preto sa problémy môžu objaviť aj u ľudí, ktorí nemajú výraznú nadváhu, ale majú tuk uložený najmä v oblasti brucha.

BMI nestačí

A práve tu narážame na limity Indexu telesnej hmotnosti, známeho ako BMI. Tento ukazovateľ síce hovorí o celkovej hmotnosti, ale neukazuje, kde sa tuk ukladá.

Z pohľadu zdravia je však dôležité sledovať aj obvod pása alebo pomer pásu k výške, ktorý lepšie odráža množstvo vnútrobrušného tuku.

Môže sa stať, že dvaja ľudia majú rovnaké BMI, ale rôzne úrovne viscelárneho tuku a teda úplne odlišné riziko. Rozhodujúce je totiž najmä to, či sa tuk ukladá v oblasti brucha.

Práve tento typ tuku úzko súvisí s metabolickými problémami a zvýšeným rizikom stukovatenia pečene.

Kto patrí do rizikovej skupiny

Vyššie riziko vzniku MASLD majú najmä ľudia s nadváhou alebo obezitou a tiež tí, u ktorých sa tuk ukladá v oblasti brucha. V rizikovej skupine sú aj ľudia s cukrovkou 2. typu, ktorí majú dokonca ešte vyššie riziko vzniku MASLD.

Rizikovým faktorom je aj zvýšený LDL cholesterol. A všetky tieto ochorenia sú dôsledkom prevalencie obezity, sedavého životného štýlu a nezdravých stravovacích návykov.

Kedy spozornieť

Pečeň síce nebolí, ale telo môže signálmi naznačiť, že niečo nie je v poriadku:

• dlhodobá únava
• tlak alebo nepohodlie v pravom podrebrí
• nechutenstvo
• priberanie najmä v oblasti brucha
• zvýšené hodnoty cholesterolu alebo cukru v krvi

Tieto príznaky nie sú jednoznačné, ale v kombinácii s rizikovými faktormi majú význam a sú potrebné ďalšie vyšetrenia.

MASLD patrí medzi rýchlo rastúce ochorenia pečene a súvisí najmä so životným štýlom. Ak sa nelieči, môže viesť k postupnému poškodeniu pečene vrátane fibrózy alebo cirhózy.

Dobrá správa

Pečeň má schopnosť regenerácie a dobre reaguje na zmeny životného štýlu. Medzi základné nefarmakologické odporúčania patria úprava stravy s dôrazom na zeleninu, vlákninu a obmedzenie spracovaných jedál a sladkostí.

Ďalej pravidelný pohyb (kombinácia kardio a silových cvičení), zníženie hmotnosti o 5 – 10 % a kontrola metabolických parametrov.

Ako pečeň podporiť?

Základom je teda vyvážená strava a pohyb. V starostlivosti o pečeň sa využívajú aj esenciálne fosfolipidy, ktoré sú podobné fosfolipidom v bunkových membránach a používajú sa ako podporná liečba pri ochoreniach pečene.

Siahnuť môžete po voľnopredajnom lieku Essentiale^® forte 600 mg. Esenciálne fosfolipidy obsahujú nenasýtené mastné kyseliny a ich užívanie prispieva k regenerácii a lepšej funkcii pečeňových buniek.

Hlavnou výhodou esenciálnych fosfolipidov je ich veľmi dobrá znášanlivosť a minimálne vedľajšie účinky.

Essentiale^® forte 600 mg je liek na vnútorné použitie. Obsahuje esenciálne fosfolipidy. Pozorne si prečítajte písomnú informáciu pre používateľa.

MAT-SK-2600077 – 1.0 – Dátum vypracovania: 04/2026

• 
  Detské alergie môžu viesť k rozvoju astmy
  Počet pacientov s alergickými ochoreniami a astmou na Slovensku dlhodobo rastie. Predstavuje čoraz väčšiu záťaž pre pacientov aj zdravotný systém. Odborníci upozorňujú, že tieto ochorenia sú úzko prepojené. Neliečená, nesprávne liečená alebo neskoro diagnostikovaná a neskoro liečená alergia môže viesť k rozvoju astmy. Pri príležitosti Svetového dňa astmy (5. máj) preto zdôrazňujú význam včasného záchytu. A… Čítať viac: Detské alergie môžu viesť k rozvoju astmy
• 
  Až 82 % tehotných žien trápi pálenie záhy. Polovica z nich ho zažíva denne
  Pálenie záhy patrí medzi ťažkosti, s ktorými sa počas tehotenstva stretáva väčšina žien. Prejavuje sa nepríjemným pálením za hrudnou kosťou, tlakom v oblasti žalúdka či kyslou chuťou v ústach.
• 
  Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať
  Svetový deň alergií je 8. júla. Slováci trpia najčastejšie alergiou na trávy, buriny, dreviny a roztoče. Alergií je široké spektrum. Spája ich spoločný menovateľ – alergény, ktoré vyvolávajú v tele neprimeranú reakciu, napríklad opuchy, pocit zapchatého nosa, kýchame, svrbenie očí, kože a podobne.  Podľa MUDr. Ľubomíra Gürtlera, PhD., primára Oddelenia klinickej imunológie Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, alergie… Čítať viac: Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať
• 
  Ako si správne merať krvný tlak?
  Na Slovensku trpí hypertenziou približne 1,7 milióna dospelých vo veku 30 až 79 rokov.
• 
  Čo zo stravy skutočne využijeme?
  To, čo jeme, je dôležité a ešte dôležitejšie je, čo si z jedla naše telo dokáže vziať. Ak máme pocit, že strava nestačí, podstatným elementom sú minerály, ktoré telu môžeme cielene dodávať. Organizmus totiž z potravy dokáže vyťažiť len obmedzené množstvo látok, zvyšok nezužitkuje a vylúči. Vstrebávanie – ako to je? Kľúčom k tomu, aby… Čítať viac: Čo zo stravy skutočne využijeme?