piatok, 12 apríla, 2024
DomovAktuálneInfarkt myokardu - mám ho? A čo teraz?

Infarkt myokardu – mám ho? A čo teraz?

Infarkt myokardu môže prísť potichu avšak vo väčšine prípadov prichádza s “veľkým treskom”. Ako zistíme, že máme infarkt? Čo máme robiť?

„Infarkt myokardu sa prejaví bolesťou na hrudi, ktorá je tlaková, zvieravá, pálivá. Má tendenciu vyžarovať do krku, alebo do ľavého ramena, vzácne aj pod bránicu, akoby do žalúdka. Bolesť trvá vždy viac ako 20 minút a nie je viazaná na námahu,“ hovorí Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD, FESC, invazívny kardiológ, podpredseda predstavenstva VÚSCH, a.s. Košice.
Čítajte tiež: Stredomorská strava podporuje imunitu

Čo robiť, keď dostanete infarkt myokardu alebo postihne niekoho vo vašom okolí?

„Je potrebné zachovať pokoj. Podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť, alebo ležať na boku. Ideálna prvá pomoc je paradoxne iba podanie 400 mg Acylpirínu (kyseliny acetsalicylovej). V prípade typických príznakov je potrebné čo najskôr zavolať záchranku. Aj po 5 minútach. Číslo 155 nemusíte volať pri každom pichnutí na hrudi, ale v prípade typických príznakov určite volte tento spôsob pred tým, že by ste pacienta viezli do nemocnice na vlastnú päsť.

Volajte záchranku, nechoďte do nemocnice na vlastnú päsť

Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra. Tu naozaj ide o minúty. Iba v špecializačnom kardiocentre môžeme pacientovi poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku. To je najmodernejšia forma liečby infarktu na svete. Ide o katétrovú techniku, pri ktorej invazívny kardiológ mechanicky spriechodní upchatú koronárnu tepnu. Slovenské kardiocentrá predstavujú v tomto svetovú špičku, keďže upchatú cievu vedia otvoriť v priemere do 30 minút od prijatia pacienta – a to kedykoľvek, vo dne či v noci.“ hovorí Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD, FESC.

Infarkt
doc. MUDr. Martin Studenčan

Spriechodnite dýchacie cesty

Podľa jeho slov je v prvých minútach a hodinách infarktu pacient ohrozený najmä malígnou arytmiou – čo je vlastne zástava srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine človek, ktorý je v jeho blízkosti a dokáže zabezpečiť kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) – spriechodnite dýchacie cesty, skontrolujte dýchanie, volajte 155, 30 krát stlačte hrudník a dajte pacientovi 2 umelé vdychy. Toto opakujte 5 x až do príchodu záchranárov.

Poznáte princíp samoresuscitácie?

Posádka záchrannej služby je vybavená tzv. defibrilátorom. Ten zásadne zvyšuje úspešnosť resuscitácie. V posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácií. „Ak človek cíti, že stráca vedomie (to niekedy býva niekoľko sekúnd v úvode malígnej arytmie), môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu,“ dodáva Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD, FESC.

Andrea Hinková – Tarová
Viac článkov čítajte na http://www.andawell.sk

Úvodné foto: http://www.pixabay.com

Predchádzajúci článok
Ďalší článok
Podobné články

1 Komentár

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

- Advertisment -

Najčítanejšie články