Chrípka patrí medzi najrozšírenejšie vírusové ochorenia, ktoré nás každoročne sužujú počas chladných mesiacov. Hoci sa často zamieňa s prechladnutím, chrípka je omnoho závažnejšie ochorenie, ktoré môže viesť aj k vážnym zdravotným komplikáciám. Ako ju spoznať, a v čom sa líši od nachladnutia?
Chrípková sezóna v plnom prúde
S príchodom jesene sa na Slovensku tradične začína aj chrípková sezóna, ktorá obvykle nastáva od 40. kalendárneho týždňa v roku. V tomto období sa zvyšuje výskyt respiračných ochorení ako sú prechladnutie a chrípka.
Aktuálne údaje Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZSR) jasne naznačujú, že chrípková sezóna je už v plnom prúde.
V 42. týždni bolo hlásených 50 074 akútnych respiračných ochorení. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji a najnižšia v Trenčianskom. Najčastejšie šlo o pacientov vo veku 0 až 5 rokov.
Ochorenia hlásilo 54 % všeobecných lekárov pre deti a dorast a 44 % všeobecných lekárov pre dospelých. Ako chrípka a jej podobné ochorenia bolo hlásených 4920 ochorení.
Viac respiračných ochorení ako vlani
Oproti minulému roku je výskyt respiračných ochorení častejší, čo sa ukazuje na počte hlásených ochorení. V rovnakom čase bolo počas minuloročnej chrípkovej sezóny hlásených približne o 8-tisíc menej pacientov (42 418).
Uzavretých bolo 13 výchovno-vzdelávacích zariadení, pričom tento rok je prerušené vzdelávanie hlásené v 18 zariadeniach.
Virologické laboratória úradov verejného zdravotníctva od začiatku chrípkovej sezóny vyšetrili 82 vzoriek, z čoho 15 bolo pozitívnych na vírus SARS-CoV-2. V roku 2023 ich v tomto čase bolo 39.
Čo je vlastne chrípka?
Chrípka, odborne nazývaná influenza, je akútne vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré spôsobuje vírus zo skupiny RNA. Existujú tri základné typy chrípkových vírusov – A, B a C, čo znamená, že počas jedného roka môžete mať chrípku aj viackrát a vždy ju môžu spôsobiť iné vírusy.
Všetky tri skupiny sa neustále menia a mutujú, čo je dôvodom každoročnej „sezónnej chrípky“.
Okrem sezónnej chrípky však existuje aj „pandemická chrípka“, ktorá nastáva v momente, kedy sa určitá forma chrípky rozšíri po celom svete a za krátky čas postihne veľké množstvo osôb.
V praxi sa stretávame aj s „chrípkovou epidémiou“. Je to označenie situácie, keď chrípka postihne viac ľudí na určitom území v danom období, ako je bežné.
Chrípka sa prenáša pri kašľaním
Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša vzduchom kvapôčkovou formou – najmä pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní.
Nebezpečenstvo nákazy sa však začína ešte predtým, než sa začnú prejavovať príznaky. Človek s chrípkou je infekčný už 24 hodín pred samotným prepuknutím prvých príznakov. Svojej okolie však môže nakaziť aj počas ďalších 4 až 5 dní.
Okrem toho, vírus dokáže prežiť niekoľko hodín aj na povrchoch ako sú kľučky, stoly alebo mobilné telefóny.
Nástup chrípky je rýchly. Z bežného dňa sa tak v priebehu niekoľkých hodín môže stať boj so symptómami. Obyčajne sa chrípka začína horúčkou nad 39°C a bolesťou hlavy. Postupne sa pridávajú aj bolesti kĺbov a svalov, ale aj pocit veľkej únavy.
Na štvrtý deň horúčka zvyčajne klesá a zmierňujú sa aj ostatné príznaky. Bolesť hrdla či nádcha sa však pri chrípke objaviť vôbec nemusia, naopak, pokašliavanie a únava môže po chrípke trvať aj ďalší týždeň.
Chrípka či nachladnutie?
Hoci chrípka aj nachladnutie patria medzi vírusové ochorenia, ide o dve odlišné choroby spôsobené rozličnými vírusmi.
Chrípka je omnoho závažnejším a intenzívnejším ochorením, ktoré môže spôsobiť komplikácie – zápal pľúc, dutín, priedušiek, či dokonca ochorenie mozgových blán, najmä ohrozeným skupinám ako sú seniori, diabetici či ľudia s oslabenou obranyschopnosťou.
Naopak, nachladnutie zvyčajne komplikácie nespôsobuje. Od chrípky sa odlišuje tiež tým, že:
- nástup príznakov nie je taký búrlivý,
- bolesť hlavy i svalov je výrazne menšia,
- teplota je zvýšená len do 38°C,
- vyskytuje sa bolesť hrdla, nádcha a kýchanie.
Ako s chrípkou bojovať?
Liek na chrípku neexistuje. Liečba sa zameriava predovšetkým na zmiernenie príznakov a podporu tela v boji proti vírusu.
Kľúčový je odpočinok, dostatočný príjem tekutín, vitamíny a v prípade potreby aj prírodné prostriedky ako zázvorový čaj či med na upokojenie hrdla.
„Pre rizikové skupiny alebo pri ťažších prípadoch sa odporúčajú antivirotiká. Antibiotiká sa v liečbe vírusových infekcií nepoužívajú, predpisujú sa len pri tzv. sekundárnych baktériových infekciách. V liečbe chrípky môžu antibiotiká skôr uškodiť,“ hovorí MUDr. Marek Pytliak.
Na zníženie horúčky a bolesti sa odporúča užívať voľnopredajné lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu. „Paracetamol je účinný na zmiernenie bolesti a zníženie horúčky. Nemá však protizápalové účinky.
Na druhej strane, ibuprofén má protizápalové, analgetické a antipyretické účinky, ale môže byť ťažší pre žalúdok,“ vysvetľuje MUDr. Marek Pytliak.
Zároveň objasňuje, že dobrým bojovníkom proti bolestiam sú aj lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. „Kyselina acetylsalicylová je veľmi efektívna pri bolesti, zápale a znižovaní horúčky. Má aj antikoagulačné účinky, čo znižuje riziko trombóz.“
K ním patrí napríklad Acylpyrín, Acifein, Aspirín, Anopyrín a iné.
Ako sa vyhnúť chrípke?
Základným krokom je prevencia. Najúčinnejším spôsobom ochrany je očkovanie. Znižuje riziko nákazy a zmierňuje priebeh choroby.
Riziko ochorenia tiež znižuje dopĺňanie vitamínov C, D, zinku, selénu či betaglukánov. Podľa MUDr. Mareka Pytliaka dôležitú úlohu zohráva aj pestrá strava, pohyb na čerstvom vzduchu či otužovanie, a najmä – vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými osobami.
„Ak sa u vás objavia ťažké príznaky ako dychové ťažkosti, vysoká horúčka, ktorá neklesá ani po opakovanom podaní liekov proti horúčke (antipyretík), alebo v prítomnosti závažného chronického ochorenia, pri ťažšom priebehu chrípky v tehotenstve a pod., vyhľadajte lekára,“ uzatvára lekár.
Andrea Hinková – Tarová
Foto: http://www.canva.com
- Telo nás často varuje skôr, ako ochorieme
Telo často vysiela varovné signály dlho predtým, než sa rozvinie skutočný zdravotný problém. Únava, podráždenosť, svalové kŕče alebo pálenie očí pritom ľudia najčastejšie považujú len za dôsledok stresu a pracovného tempa. Pravda je, že môžu upozorňovať na dlhodobé preťaženie organizmu alebo nedostatok dôležitých vitamínov a minerálov. Mozog si pritom niektoré deficity často „prekladá“ práve ako… Čítať viac: Telo nás často varuje skôr, ako ochorieme - Vysoký krvný tlak nie je len o srdci. Čo s tým má spoločné pečeň?
Pečeň nebolí, vysoký krvný tlak často tiež nemá jasné príznaky. Napriek tomu tieto dva problémy spolu úzko súvisia – majú spoločné príčiny a často sa objavujú u tých istých ľudí. Odborníci upozorňujú, že za vysokým tlakom nemusí stáť len srdce, ale aj celkový metabolický stav organizmu. Možno ste to už zažili. Na preventívnej prehliadke vám… Čítať viac: Vysoký krvný tlak nie je len o srdci. Čo s tým má spoločné pečeň? - Čas jedla môže rozhodovať o vašej váhe aj zdraví pečene
Ľudia dnes riešia, čo majú jesť a menej riešia, ako jedia. A práve tu vzniká paradox. Niektorí ľudia si dávajú pozor na jedlo, vyhýbajú sa fast foodu, snažia sa jesť „zdravo“ – a napriek tomu majú vysoký krvný tlak alebo stukovatenú pečeň. Problém totiž často nie je len v tom, čo jeme. Ale aj v… Čítať viac: Čas jedla môže rozhodovať o vašej váhe aj zdraví pečene - Detské alergie môžu viesť k rozvoju astmy
Počet pacientov s alergickými ochoreniami a astmou na Slovensku dlhodobo rastie. Predstavuje čoraz väčšiu záťaž pre pacientov aj zdravotný systém. Odborníci upozorňujú, že tieto ochorenia sú úzko prepojené. Neliečená, nesprávne liečená alebo neskoro diagnostikovaná a neskoro liečená alergia môže viesť k rozvoju astmy. Pri príležitosti Svetového dňa astmy (5. máj) preto zdôrazňujú význam včasného záchytu. A… Čítať viac: Detské alergie môžu viesť k rozvoju astmy - Až 82 % tehotných žien trápi pálenie záhy. Polovica z nich ho zažíva denne
Pálenie záhy patrí medzi ťažkosti, s ktorými sa počas tehotenstva stretáva väčšina žien. Prejavuje sa nepríjemným pálením za hrudnou kosťou, tlakom v oblasti žalúdka či kyslou chuťou v ústach.
