Aj vás už túto jeseň chytila nejaká respiračná viróza? Je to tak každý rok. Celé rodiny si ju posúvajú a potom padajú ako zrelé hrušky do postelí. Tam s pomocou čajov a vitamínov bojujú s respiračným ochorením. Často ho sprevádza suchý, dráždivý kašeľ, pocit sucha a škriabania v hrdle, bolesti kĺbov a svalov. Často aj triaška, zimnica a vysoká teplota. A samozrejme celková únava organizmu. Sezónnu chrípku vyležíme a pokračujeme ďalej, aj keď postvirózny kašeľ často trvá ešte 6 – 8 týždňov. Veľa viróz tohto obdobia sa správa ako pľúcna fibróza. Tá je však oveľa závažnejšia.
Čo je to pľúcna fibróza a ako sa prejavuje? Pri akom inom primárnom ochorení môže pľúcna fibróza vzniknúť? Na tieto otázky vám zodpovedajú nasledujúce riadky.
Pľúcna fibróza je ochorenie, ktoré spôsobuje nahradenie funkčných jemných mechúrikov pľúc väzivom alebo fibróznym tkanivom. Pľúca sa následne stávajú tuhšími, menej poddajnými.
Je väčší problém ich roztiahnuť a hrubšia stena spôsobuje aj problémy s výmenou kyslíka a kysličníka uhličitého medzi mechúrikmi a krvou.
Príčiny, ktoré môžu túto fibrozitáciu pľúc alebo pľúcnu fibrózu spôsobiť, môžu byť viaceré. Známych je približne 200 takýchto príčin.
Jedno z najčastejších ochorení, ktoré to spôsobuje, je idiopatická pľúcna fibróza. Idiopatická pritom znamená, že nevieme presne, čo ju spôsobuje.
Pľúcna fibróza, ktorej vznik nie je známy
„Idiopatická pľúcna fibróza má slovíčko idiopatická preto, lebo nevieme prečo napríklad u 50 ročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú charakteristické pre toto ochorenie.
Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia. Alebo je to niečo v genetickej informácií, čo toho človeka takýmto spôsobom hendikepuje.“ hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.
Vdychovanie škodlivín a autoimunitné ochorenia
Pľúcna fibróza môže vzniknúť aj pri dlhodobom vdychovaní škodlivín. Známe sú ochorenia z vdychovania uhlíkového prachu, kremičitého prachu, alebo ťažkých kovov ako je chróm alebo napríklad azbest.
Medzi škodliviny, ktoré vdychujeme a dostávajú sa do pľúc vzdušnou cestou, patria aj plesne, organický prach, prach z vtáčieho trusu. A tiež rôzne baktérie, ktoré môžu spôsobiť zápal pľúc s následne hojenými jazvami a často aj vírusy.
Keďže cez pľúca preteká veľké množstvo krvi v organizme, niektoré látky sa dostávajú do pľúc krvou. Môžu to byť napríklad niektoré lieky.
Alebo aj aktívne látky pri iných ochoreniach, ktoré sa dostávajú do pľúc a môžu tam spôsobiť problémy, poškodenie, zápal. A následné hojenie jazvičkami. Medzi najčastejšie takéto ochorenia, patria reumatologické a autoimunutné.
„Autoimunitné ochorenia sú ochorenia, pri ktorých organizmus – ak to mám povedať laicky, bojuje proti vlastnému telu. Čiže si vytvára protilátky proti vlastnému telu, proti vlastným orgánovým štruktúram.
V reumatológii delíme ochorenia na zápalové, degeneratívne a autoimunitné, ktorým hovoríme aj systémové ochorenia spojiva. Lebo autoimunita je súčasťou systémových ochorení spojiva.“ hovorí MUDr. Elizabet Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.
Aké sú príznaky pľúcnej fibrózy?
Takže už vieme, že pľúcna fibróza vzniká vdychovaním škodlivín vzdušnou cestou, krvou. A na vine môžu byť aj aktívne látky pri iných najmä reumatologických a autoimunitných ochoreniach.
Ako sa pľúcna fibróza prejavuje? Podobne ako jesenná chrípka, avšak príznaky neodznievajú, naopak celkový stav sa zhoršuje.
Procesom pľúcnej fibrózy je totiž funkčné pľúcne tkanivo, v ktorom prebieha výmena kyslíka a kysličníka uhličitého medzi tkanivom človeka a vonkajším prostredím, redukované.
Ubúda tak funkčné pľúcne tkanivo, pretože sa z neho stáva jazvovité tkanivo. To je pľúcna fibróza.
Dýchavičnosť nejde len s vekom. Môže ju spôsobovať pľúcna fibróza
„Hlavné príznaky, ktoré vidíme u pacientov je dýchavičnosť, ktorá je bežne u starších ľudí pripisovaná veku, čo je veľká chyba. Je pravda, že vekom pľúcne funkcie klesajú, ale nie tak rapídne ako pri pľúcnej fibróze.
Rada by som zdôraznila, že pri pacientoch s reumatologickým, autoimunitným ochorením sa lekár musí pacienta aktívne pýtať na možné respiračné príznaky.
Keď mi pacient povie, že kedysi bežne vyšiel na piate poschodie a dnes už si musí dať na tú istú vzdialenosť prestávku, niečo nie je v poriadku. Ak má tento pacient ešte aj nejaké reumatologické ochorenie a k tomu napríklad kašeľ, posielame ho na funkčné vyšetrenie pľúc.
Pľúcna fibróza je okrem dýchavičnosti charakteristická aj príznakmi suchého dráždivého suchého kašľa. Pri pokročilom ochorení už môže byť prítomné aj vykašliavanie.
Toto sú dva hlavné príznaky – dýchavičnosť, zhoršená tolerancia pri fyzickej námahe, kašeľ a celková únava.“ Hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.
Pri akých ochoreniach hrozí vývoj pľúcnej fibrózy?
Čo sa týka samotného vývoja pľúcnej fibrózy v rámci reumatologických ochorení, tak jedno zo zápalových ochorení je reumatoidná artritída. Ostatné spadajú pod systémové ochorenia spojiva, a to je najmä systémová skleróza.
Ďalším častým postihnutím môžu byť vaskulitídy, potom sú to dermatomyozitídy, polymyozitídy, menej často do obrazu fibrózy prichádza lupus.
„Každého pacienta sa pri ambulantnom vyšetrení pýtame, či nemá nejaké ťažkosti s dýchaním. Či sa nezadýchava, ako toleruje námahu, do ktorého poschodia vyjde, či nekašle. Či nie je prítomný suchý dráždivý kašeľ, či nemá nejaký tlak na hrudníku, či je tam nejaká zmena …
U všetkých systémových ochorení spojiva sa to automaticky pacientov pýtame, lebo vo všetkých môže byť prítomné pľúcne postihnutie. Viac alebo menej vyznačené.
Na tieto veci sa pýtame takisto pacientov s reumatoidnou artridítou. Pri iných formách, čo sa týka iných zápalových reumatických ochorení, nebýva to tak často vyznačené. Ale keď sa pacienta pýtame, ako sa má, tak povie, či sa mu ťažko dýcha.
Alebo už aj pri hovorenom slove vidíte, že sa môže trošku zadýchavať, že sú tam nejaké kardiálne ťažkosti…“ hovorí MUDr. Elizabet Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.
Aká je ideálna spolupráca medzi pneumológmi a reumatológmi?
Ideálna spolupráca pneumológov s reumatológmi je podľa slov MUDr. Marty Hájkovej taká, že reumatológ pri svojich jasne definovaných reumatologických chorobných jednotkách, kde sú postihnuté pľúca, posiela pacienta pravidelne k pneumológovi na tzv. funkčné vyšetrenie pľúc.
Prečo je v prvom rade toto vyšetrenie? „Pretože pľúcna fibróza sa najskôr prejavuje poklesom pľúcnych funkcií. Na rontgene ešte nemusíme vidieť žiadne veľké zmeny. Avšak anamnéza pacienta a funkčné zmeny signalizujú, že sa tam niečo môže diať.
A aby sme to vedeli porovnať, tak múdry reumatológ už na začiatku diagnostikovaného ochorenia dá urobiť pacientovi pľúcne funkčné vyšetrenie pľúc.
Úplne najlepšie rontgenové snímky alebo v súčasnej dobe aj HRCT pľúc (počítačová tomografia s vysokým rozlíšením). Aby zistil, či tam sú alebo nie sú nejaké známky pľúcnej fibrózy.
Tieto vyšetrenia sa potom dajú časom porovnávať, aby sme pri pretrvávaní symptómov alebo prípadnom zhoršovaní, vedeli povedať, že pacientovi napríklad klesá difúzna kapacita pľúc. To je parameter, ktorý ukazuje percento funkčnosti pľúc.“
Kontroly pľúc raz do roka
MUDr. Elizabeth Záňová k tomu hovorí: „Čo sa týka vyšetrení u nás kontrolovaných pacientov, u pacientov s reumatoidnou artritídou, Sjögrenovým syndrómom, systémovou sklerózou a ďalších, u ktorých očakávame pľúcne postihnutia, kontrolujeme raz ročne röntgen hrudníka, difúznu kapacitu pľúc a funkčné testy pľúc.
Ak je potrebné, doplnia sa HRCT pľúc a mediastína. U každého pacienta, u ktorého sa novodiagnostikuje systémová skleróza, sa automaticky dopĺňa aj HRCT pľúc a mediastína, aby sme sa mali od čoho odraziť a vedeli porovnať dynamiku stavu.
To sú skríningové vyšetrenia, ktoré si robíme u každého pacienta – jednak na hodnotenie nálezu, diagnostiky a jednak na posúdenie dynamiky stavu. V rámci nášho ústavu vieme urobiť röntgen hrudníka, vieme urobiť klasickú spirometriu, vieme urobiť difúznu kapacitu, a ak je treba vieme poslať na HRCT pľúc a mediastínu.“
Keď sa už liečia dve choroby súčasne
Čo sa deje v prípade, keď sa u pacienta, ktorého primárnym ochorením je reumatologické ochorenie, zhoršuje pľúcna fibróza?
„Pri ochorení s pľúcnou fibrózou hlavne s procesívnym typom pľúcnej fibrózy, predpisujeme kauzálny liek, ktorý sme doteraz používali iba pri idiopatickej pľúcnej fibróze. V prípade reumatologického ochorenia a ochorenia na pľúcnu fibrózu, liečime dve choroby súčasne.
Pacient sa lieči sa základné reumatologické ochorenie a popritom na pľúcnu fibrózu. Ak u pacienta pľúcna fibróza progreduje, dohodneme sa s reumatológom na určitej dávke kortikoidov alebo úprave reumatologickej liečby tak, aby zachytávala aj pľúca.
Aj preto je spolupráca medzi reumatológmi a pneumológmi nesmierne dôležitá. Dnes už nie je možné, aby pri tomto type liečby, ktorý máme k dispozícií, pacienti neboli včas zachytení.“ Hovorí MUDr. Marta Hájková.
Autorka článku: Andrea Hinková – Tarová
Foto: Oles Cheresko a http://www.canva.com
