nedeľa, 25 februára, 2024
DomovAktuálneDiagnózy: Cievna mozgová príhoda

Diagnózy: Cievna mozgová príhoda

V rubrike Diagnózy budeme rozoberať rôzne diagnózy, s ktorými sa môžeme stretnúť. Pozrieme sa na príznaky, liečbu, a tiež to, ako sa môžeme k danému ochoreniu “dopracovať”. Vo väčšine prípadov ide o civilizačné choroby. Znamená to, že si na ne “zarábame” nezdravým životným štýlom. Cievna mozgová príhoda. Čo to je, ako sa prejavuje, ako jej predchádzať a čo robiť PO?

Cievna mozgová príhoda, označovaná aj CMP (cerebrovaskulárna príhoda) alebo aj mŕtvica, je závažné zdravotné ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku porúch krvného obehu a mozgu.

Ročne vznikne na Slovensku 400 nových ochorení na 100 000 obyvateľov, čiže ide o tretiu najčastejšiu príčinu smrti po kardiálnych a nádorových ochoreniach. Približne tretina pacientov zomrie do 1 mesiaca po vzniku CMP, približne polovica zostáva invalidizovaná.
Čítajte tiež: Počet diabetikov stále rastie

Dva hlavné typy existujúcich cievnych mozgových príhod sú:

  1. Ischemická príhoda: K tomuto typu dochádza v dôsledku blokovania prietoku krvi mozgom. Mozog nemôže dostať kyslík a živiny z krvi. Bez kyslíka a živín začnú mozgové bunky odumierať v priebehu niekoľkých minút.

    Najčastejšou príčinou ischemickej mozgovej príhody je trombus (krvná zrazenina), ktorý sa vytvorí v tepnách, ktoré dodávajú krv do mozgu, alebo embolus, ktorý sa uvoľňuje z iného miesta v tele a blokuje cievy v mozgu.

    Ischémia je pravdepodobnejšia u starších ľudí, vzniká v pokoji, v spánku, po dehydratácií (vracanie, hnačky, vysoké teploty okolia a znížený príjem tekutín!. Môže vzniknúť ako komplikácia po úrazoch, ochoreniach s teplotami a pri dlhšej hypoglykemickej kóme.

  2. Mŕtvica, ku ktorej dochádza v dôsledku náhleho krvácania do mozgu, sa nazýva hemoragická mŕtvica. Postihuje aj mladých ľudí. Najčastejšie je príčinou prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny.

    Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.
    Je pravdepodobnejšia u pacientov v strednom veku, u hypertonikov, po telesnej námahe a psychickom vzrušení.

Takmer 90 % mozgových príhod zahŕňa zablokované krvné cievy (ischemické) a zvyšok sú hemoragické. Mŕtvica sa ďalej klasifikuje podľa toho, kde v mozgu dochádza k zablokovaniu alebo krvácaniu.

Počet hemoragických cievnych príhod sa znižuje lepšou liečbou vysokého krvného tlaku a prevenciou, počet ischemických bude stúpať spolu so starnutím populácie.
Čítajte tiež: Cholesterol – nebolí, ale môže byť nebezpečný

Cievna mozgová príhoda môže prísť nespozorovane, ale aj nárazovo

Klasifikácia podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb

Prechodné mozgové ischemické ataky a príbuzné syndrómy (TIA). Príznaky sú menlivé a prchavé, odznejú do 24 hodín. TIA môže predchádzať skutočnú CMP niekoľko dní až mesiacov.

Mozgový infarkt: príznaky sa pomaly rozvíjajú a neustupujú.

Porážka – apoplexia: nešpecifikovaná ako krvácanie alebo infarkt. Príznaky sa pomaly rozvíjajú a neustupujú.

Mozgové – intracerebrálne – krvácanie: príznaky vzniknú náhle a sú okamžite výrazné.

Cievna mozgová príhoda – od miernej slabosti až po paralýzu

Cievna mozgová príhoda je akútne ochorenie a vyžaduje si rýchlu lekársku pomoc. Mŕtvica môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu, dlhodobú invaliditu alebo dokonca smrť.


Cievna mozgová príhoda je zákerná v tom, že sa môže prejaviť nenápadne, prechodnými príznakmi, ktoré odznejú. Na druhej strane k nej môže prísť náhle a nečakane.

Príznaky mŕtvice môžu zahŕňať od miernych slabostí až po paralýzu alebo znecitlivenie na jednej strane tváre alebo tela. K ďalším príznakom patria náhla a silná bolesť hlavy, náhla slabosť, problémy s videním a problémy s rozprávaním alebo porozumením reči.

Príznaky sa môžu rozvíjať v priebehu hodín alebo dní. Niekedy sa to stane, keď sa prechodný ischemický záchvat (TIA)– blokáda, ktorá sa rozpadne skôr, ako poškodí váš mozog – zmení na mŕtvicu.

Typ symptómov závisí od typu mŕtvice a oblasti mozgu, ktorá je postihnutá.

Príznaky TIA alebo mŕtvice môžu zahŕňať:

. náhly zmätok, problémy s rozprávaním alebo problémy s porozumením reči,

  • náhla necitlivosť alebo slabosť, najmä na jednej strane tela,
  • náhla silná bolesť hlavy bez známej príčiny,
  • náhle problémy s videním jedným alebo obidvoma očami,
  • náhle problémy s chôdzou, závraty alebo strata rovnováhy prípadne koordinácie.

Predchádza jej varovanie – minimŕtvica

Cievna mozgová príhoda má svoje typické príznaky, ktoré by sme nemali ignorovať. Môžu sa zdať na pohľad banálne. Ak vám napríklad zoslabne ruka alebo z nej vypadne šálka a o niekoľko minút je všetko v poriadku, spozornite.

Rovnako aj keď vás prudko rozbolí hlava, máte nevoľnosť alebo závrat, či problémy s koordináciou pohybov, dvojité videnie…

Pri upchatí tepny krvnou zrazeninou môže ísť o prechodný, ale aj trvalý stav. V  prípade tzv. minimŕtvice môže ísť o tranzitórny ischemický atak (TIA) čiže o prechodné nedokrvenie mozgu.

Zvyčajne trvá menej ako 24 hodín, vo väčšine prípadov menej ako hodinu. V tomto prípade niečo spôsobilo prechodné nedokrvenie mozgu, ale nedošlo k trvalému poškodeniu, teda odumretiu nervových buniek v mieste nedokrvenia.

Aj pri minimŕtvici je problémom blokáda najčastejšie v podobe krvnej zrazeniny. Tá sa zasekne v miestach zúženia tepien pre tukové usadeniny, teda pri ateroskleróze. K tej sa najčastejšie „dopracujete“ nesprávnou životosprávou. 

Pri liečbe ide o minúty

Pri cievnej mozgovej príhode ide doslova o minúty. Liečba závisí od toho, koľko uplynie od prvých príznakov. Najväčšiu šancu na záchranu poškodeného mozgového tkaniva má pacient vtedy, keď je liečený do troch hodín od vzniku mozgovej príhody.

Ak príde po 6 – 12 hodinách, tkanivo už môže byť čiastočne alebo úplne a trvalo poškodené a liečia sa už len sprievodné komplikácie.

FAST test vám môže pomôcť zapamätať si, čo robiť, ak si myslíte, že má niekto mozgovú príhodu.

F – Tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Opadá jej jedna strana tváre?

A – Ruky: Požiadajte osobu, aby zdvihla obidve ruky. Klesá jedna ruka nadol?

S – Reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú frázu. Je ich reč nejasná alebo zvláštna?

T – Čas: Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, okamžite volajte rýchlu zdravotnícku pomoc.

Nejazdite autom, volajte sanitku!

Ak si myslíte, že vy alebo niekto iný môže mať mozgovú príhodu, nejazdite autom do nemocnice ani sa nenechajte nikým odviezť. Zavolajte sanitku, aby zdravotnícky personál mohol cestou na pohotovosť začať so záchrannou liečbou.

Počas mozgovej príhody sa počíta každá minúta. Akýkoľvek iný spôsob predlžuje možnosť liečby.

Hlavné príčiny cievnych mozgových príhod sú:

  1. Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Vedie k oslabeniu stien ciev a zvyšuje riziko krvácania.
  2. Srdcové ochorenia: Srdcová arytmia alebo fibrilácia môžu spôsobiť vznik krvných zrazenín v srdci.
  3. Ateroskleróza: Otváranie plakov na stenách ciev môže spôsobiť špirály.
  4. Diabetes mellitus: Vyššie riziko vzniku aterosklerózy a poškodenia ciev.
  5. Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu: Tieto zlozvyky poškodzujú cievy a zvyšujú riziko CMP.
  6. Fyzická nečinnosť a obezita: Zvyšujú riziko vysokého krvného tlaku a iných rizikových faktorov.
  7. Genetické faktory a rodinná anamnéza: Niektoré genetické predispozície môžu zvýšiť náchylnosť k cievnej mozgovej frekvencií.
  8. Vysoká hladina cholesterolu v krvi

Diagnostika cievnej mozgovej príhody

Diagnostika cievnej mozgovej príhody sa začína diagnostikou a neurologickým vyšetrením pacienta. Lekár sa môže opýtať na príznaky, časový priebeh, prítomnosť rizikových faktorov a rodinnú anamnézu.

Na potvrdenie diagnózy a určenie typu príhody môžu byť vykonané nasledujúce vyšetrenia:

  1. CT (počítačová tomografia) mozgu: často sa robí hneď po podozrení na mŕtvicu. Vyšetrenie mozgu môže ukázať, či je v ňom krvácanie alebo či sú poškodené mozgové bunky v dôsledku mŕtvice.
  2. MRI (magnetická rezonancia) mozgu: poskytuje detailnejšie zábery mozgu a dokáže identifikovať zmeny v mozgovom tkanive a poškodenie mozgových buniek.
  3. Ďalšie zobrazovacie testy môžu zahŕňať digitálnu substrakčnú angiografiu a pozitrónovú emisnú tomografiu na hľadanie zúžených ciev v krku, aneuryzmy alebo arteriovenóznej malformácie v mozgu.

Krvné testy otestujú počet červených krviniek a krvných doštičiek a hladiny glukózy (cukru). Krvné testy môžu slúžiť aj na zistenie zrážanlivosti krvi a na zistenie, či nedošlo k poškodeniu svalov.

EKG (elektrokradiogram) – pomáha nájsť srdcové problémy, ktoré mohli viesť k mŕtvici. Tento test môže diagnostikovať napríklad fibriláciu predsiení alebo predchádzajúci srdcový infarkt.

Lumbálna (alebo tiež spinálna) punkcia sa používa vtedy, ak zobrazovacie zariadenie nezistí žiadne krvácanie do mozgu.

Prevencia

Prevencia cievnych mozgových príhod sa zameriava na kontrolu rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Zmeny životného štýlu, ako je zdravá strava fyzická aktivita, nulová tolerancia alkoholu a fajčenia, môžu výrazne znížiť riziko CMP.

Cievna mozgová príhoda – rizikové faktory

Rizikovým faktorom je aj vek. Mŕtvica sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, ale riziko je vyššie spolu s pribúdajúcim vekom.

K rizikovým faktorom patria aj úzkosť, depresia a vysoká úroveň stresu.

Svoju úlohu zohráva tiež rodinná anamnéza a genetika. Riziko mŕtvice je vyššie v prípade, že cievna mozgová príhoda postihla vašich rodičov alebo členov rodiny a to najmä v mladšom veku.

Určité gény ovplyvňujú riziko mŕtvice, vrátane tých, ktoré určujú krvnú skupinu. Ľudia s krvnou skupinou AB majú vyššie riziko.  

K zvýšenému riziku mŕtvice patrí aj život alebo práca v oblastiach so znečisteným prostredím.

K ďalším rizikovým faktorom patria spánkove apnoe, ochorenie obličiek, migrénózne bolesti hlavy a tiež iné návyky nezdravého životného štýlu, vrátane nadmernej konzumácie alkoholu.

Postihuje viac ženy alebo mužov?

Pokiaľ ide o pohlavie, CMP postihuje častejšie mužov ako ženy, a to takmer v každej vekovej skupine. Vo vekovej kategórií 45 – 79 rokov postihuje mŕtvica viac mužov, od veku 80 rokov sa rozdiel medzi oboma pohlaviami minimalizuje.

Vo vekovej kategórií ženy prevyšujú mužov. Je tomu tak z toho dôvodu, že ženy žijú dlhšie, takže ich celoživotné riziko je vyššie.  

Režimové opatrenia po cievnej mozgovej príhode

Zotaviť sa z mŕtvice môže trvať týždne, mesiace alebo aj roky. Niektorí ľudia sa zotavia úplne, zatiaľ čo iní majú dlhoročné alebo celoživotné postihnutie.

K najdôležitejším režimovým opatreniam patria:

  • Zmeny životného štýlu
  • Zdravá strava pre zdravé srdce
  • Zdravá váha
  • Zvládanie stresu
  • Pravidelná fyzická aktivita
  • Dostatok kvalitného spánku
  • Nefajčenie
  • Pravidelne si doma merajte svoj krvný tlak a pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg vyhľadajte svojho ošetrujúceho lekára.
  • Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Sledovanie svojho stavu

Po cievnej mozgovej príhode je dôležité pravidelne navštevovať svojho ošetrujúceho lekára. Užívajte lieky, ktoré vám predpíše. V prípade, že zmeny životného štýlu v oblasti zdravého srdca nestačia, váš lekár vám odporučí kontrolu a možnú následnú liečbu vysokého krvného tlaku a/alebo cholesterolu.

K zotaveniu sa vám môže pomôcť aj rehabilitácia. Tá môže zahŕňať prácu s rečovými, fyzickými a pracovnými terapeutmi.

Mŕtvica totiž môže spôsobiť viaceré problémy. Sú to napríklad:


Problémy s močovým mechúrom a črevami. Mŕtvica môže ovplyvniť svaly a nervy, ktoré ovládajú močový mechúr a črevá. Môžete mať pocit, že musíte často močiť, aj keď je váš močový mechúr prázdny. A možno sa nestihnete dostať do kúpeľne včas.

Jazyk, reč, pamäť. Po mŕtvici môžete mať problémy s komunikáciou. Možno nebudete schopní nájsť správne slová, poskladať celé vety alebo slová tak, aby to dávalo zmysel. Môžete mať aj problémy s pamäťou a jasným myslením.

Tieto problémy môžu byť veľmi frustrujúce. Logopédi a terapeuti vám pomôžu naučiť sa znova komunikovať a zlepšiť si pamäť.

Svalové a nervové problémy. Mŕtvica môže postihnúť iba jednu stranu tela alebo časť jednej strany. Môže spôsobiť svalovú slabosť alebo ochrnutie, čo môže viesť k riziku pádu. Problémy s používaním rúk, paží a prstov sú bežné a tréning vám môže pomôcť, ak už nemôžete ľahko chodiť.

S pomocou fyzioterapeutov a terapeutov si posilníte a natiahnete svaly. Naučíte sa tiež robiť každodenné činnosti, ako je obliekanie, jedenie, kúpanie.

Problémy s prehĺtaním a jedením. Po mŕtvici môžete mať problémy s prehĺtaním. Môžete kašľať alebo sa dusiť počas jedenia, prípadne vykašliavať jedlo po jedle.

Logopéd vám v tomto prípade navrhne zmenu vo vašich stravovacích návykoch, ako je napríklad nasekanie jedla alebo pitie hustých tekutín.

Starajte sa o svoje duševné zdravie

Po mŕtvici sa môže zmeniť aj vaše správanie a úsudok. Vaša nálada sa môže rýchlo meniť. Tieto a ďalšie zmeny vo vás môžu vyvolať strach, úzkosť a depresiu. Zotavovanie sa z mŕtvice môže byť pomalé a frustrujúce.

U niektorých ľudí sa objavia príznaky postraumatickej stresovej poruchy a psychotických porúch, vrátane halucinácií, bludov alebo dezorientovanej reči.

Porozprávajte sa o svojom stave so svojim ošetrujúcim lekárom, ktorý vás v prípade potreby pošle k špecialistovi – psychiatrovi. Ten vám môže predpísať antidepresíva alebo inú liečbu na zlepšenie kvality vášho života.

Určite pomôže aj zapojenie sa do skupiny na podporu pacientov. Môžete vidieť, ako iní ľudia zvládajú podobné príznaky a ich stav.

Cievna mozgová príhoda a infarkt myokardu

Môže sa cievna mozgová príhoda opakovať? Môže. A nielen tá. Pacienti, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, majú vyššiu pravdepodobnosť jej opätovného vzniku a tiež infarktu myokardu.

A platí to aj naopak.

Prekonanie infarktu myokardu dokonca patrí medzi riziká cievnej mozgovej príhody. Spolu s aterosklerózou, nepravidelným pulzom, zranením krčných tepien a problémami so zrážanlivosťou krvi.

Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca, ktorá patrí medzi kardiovaskulárne ochorenia. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam.

Štatisticky tak ide o celosvetové prvenstvo spomedzi všetkých príčin úmrtí. Až 85 % z týchto úmrtí je pripisovaných infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode.

Na Slovensku prekvapí infarkt myokardu približne 14 000 ľudí ročne. Približne 40 % z nich sú ľudia vo veku 45 – 64 rokov.

Autorka článku: Andrea Hinková – Tarová
Foto: http://www.pexels.com

Podobné články

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

- Advertisment -

Najčítanejšie články