Slováci prevenciu často podceňujú a pravidelné kontroly zraku odkladajú, alebo na ne vôbec nechodia. Počet ľudí s dioptrickou očnou chybou však každým rokom rastie. Najčastejšie pribúda ľudí s krátkozrakosťou. Tvorí až polovicu prípadov všetkých očných chýb, pričom počet pacientov naďalej stúpa.
Epidémia krátkozrakosti na vzostupe
„Krátkozrakosť môže byť dedičná. Podporuje ho aj štýl života. Je to dané dlhodobým zaostrovaním zraku na krátke vzdialenosti v kombinácii s časom stráveným vo vnútri budov. Nedostatok priameho slnečného svetla totiž znižuje tvorbu dopamínu, čo oči núti postupne sa prispôsobovať novým podmienkam. Oči sa pri aktivite na strednú vzdialenosť už tak nenamáhajú, ale obetujú za to ostrosť videnia na diaľku,” vysvetľuje Martin Slaný, optometrista a odborný garant spoločnosti FOKUS optik.
Čítajte tiež: Diabetes mellitus – základné fakty
Po 40. roku života sa môžu prejaviť aj vady spojené s vekom
Krátkozrakosť ale zďaleka nie je jedinou očnou chybou, ktorá ľudí trápi. Vďaka pravidelnej preventívnej kontrole sa jej dá predchádzať alebo čiastočne alebo úplne vyliečiť. A to približne 80 % všetkých zrakových postihnutí.
Medzi tie najčastejšie patrí okrem krátkozrakosti aj astigmatizmus alebo ďalekozrakosť. Po štyridsiatom roku veku života sa však môžu prejaviť aj vady súvisiace s vekom, ako je makulárna degenerácia či šedý alebo zelený zákal.
Čítajte tiež: Pečeň – ako jej škodíme a ako môžeme pomôcť
Medzi najčastejšie vady, patrí okrem krátkozrakosti aj astigmatizmus alebo ďalekozrakosť.
Zelený zákal
„U zeleného zákalu nemusíte spočiatku pociťovať žiadne problémy. Keď začne dochádzať k výpadkom zorného poľa, k poklesu ostrosti zraku. A pridá sa k tomu bolesť hlavy a pocity na zvracanie, je ochorenie už v pokročilom štádiu,“ varuje optometrista Martin Slaný. Zatiaľ čo zeleným zákalom na Slovensku trpí približne 150-tisíc ľudí, k najrozšírenejším ochoreniam patrí šedý zákal, ktorý lekári evidujú u 60-70 % Slovákov nad 70 rokov.
Čítajte tiež: Prírodné oleje- poznáte ich využitie?
Aj z toho dôvodu je vhodné do štyridsiatich rokov podstúpiť očnú kontrolu aspoň raz za tri roky. Pokiaľ sa človek prehupne cez štyridsiatku, mal by absolvovať vyšetrenie každé dva roky. U osôb starších ako 60 rokov je to potom každý rok.
Čítajte tiež: Sklerodermia – máte tvrdú kožu na rukách?
Oči prezradia aj celkový zdravotný stav
Vďaka vyšetreniu môžete predísť nielen zrakovým vadám, oči môžu upozorniť aj na váš celkový zdravotný stav. „Oko je jediný orgán, prostredníctvom ktorého môžete priamo a neinvazívne pozorovať krvné cievy. Tie, podobne ako v iných častiach tela – v mozgu, obličkách aj v srdci – podliehajú určitým zmenám, ktoré môžu signalizovať nejaký zdravotný problém, napríklad cukrovku, vyšší krvný tlak, ale aj napríklad riziko infarktu, niektorých nádorových ochorení, roztrúsenej sklerózy či AIDS,” dodáva Slaný.
Ako preventívna kontrola prebieha? Krátkozrakosť
Ľudia sa často boja navštíviť lekára či optometristu aj kvôli obavám a strachu z neznalosti. Vyšetrenie je rýchle a bezbolestné. Nie je potrebné ani odporúčanie od svojho praktického lekára.
„Na začiatku preberieme rodinnú anamnézu, minulé operácie a úrazy, užívané lieky a tiež aktuálne problémy. Súčasťou prehliadky je potom vyšetrenie zrakovej ostrosti, celkového stavu oka vrátane očného pozadia a tiež meranie vnútroočného tlaku pomocou prístroja nazvaného tonometer,” dopĺňa Slaný.
