Dnešné deti na Slovensku trávia veľa času pri počítačoch a mobiloch, málo športujú a konzumujú nedostatočné množstvo ovocia a zeleniny,čo prispieva k nárastu obezity. Takmer 13 percent detí vo veku sedem rokov trpí obezitou, pričom tento problém sa začína prejavovať už v mladšom veku.
Detská obezita môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako sú artériová hypertenzia, cukrovka, a ovplyvňuje aj psychické zdravie detí. Prevencia prostredníctvom zdravého životného štýlu a správnych stravovacích návykov je kľúčová pre zlepšenie situácie.
Dnešné deti trávia hodiny pri počítači alebo na mobile. Mnohé nešportujú, ovocia a zeleniny jedia málo. Čoraz častejšie navštevujú reštaurácie rýchleho občerstvenia, čo môže škodiť ich zdraviu.
Na Slovensku nám preto vyrastá generácia, ktorá má k nadváhe a obezite nebezpečne blízko.
Detská obezita: Situácia na Slovensku je vážna
V porovnaní s európskymi krajinami je trend nárastu obezity u nás vyšší a takmer 13 percent slovenských detí vo veku sedem rokov trpí obezitou.*
Kým ešte donedávna zápasili s kilami navyše najmä žiaci na druhom stupni základných škôl a vyššie, v súčasnosti tento negatívny trend zaznamenávame oveľa skôr.
„Situácia na Slovensku je skutočne vážna. Detská obezita má tendenciu pretrvávať do dospelosti a spôsobuje dlhodobé zdravotné problémy,“ upozorňuje prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie, docentka MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.
Deti s nadváhou čelia rovnakým rizikám ako „dospeláci“
Možno vás to prekvapí, ale deti s nadváhou čelia rovnakým rizikám ako „dospeláci“. Hrozí im artériová hypertenzia, cukrovka, hormonálne poruchy, dýchacie alebo ortopedické problémy.
Navyše, kvôli nadbytočným kilám trpí nielen ich telo, ale i duša. Deti sa čoraz viac stretávajú so šikanou, nadváha im komplikuje nadväzovanie blízkych vzťahov i šport, neskôr dokonca aj bežný pohyb.
Tak ako pri iných ochoreniach, aj tu platí, že prevencia je lepšia než samotná liečba.
Čo ovplyvňuje vznik detskej obezity?
Viac než tretina sedemročných detí jedáva stravu z rýchleho občerstvenia každý deň, a takmer polovica ho zvykne konzumovať niekoľkokrát týždenne.
„Nárast nadhmotnosti a obezity ovplyvňujú predovšetkým stravovacie návyky, kvalita a množstvo stravy i nedostatok pohybu.
Problematické sú pritom vysoký príjem tučných a sladkých jedál, nízky príjem vlákniny, nedostatočná konzumácia zeleniny, nepravidelné stravovanie či nevhodná príprava jedál,“ upozorňuje MUDr. Fábryová, PhD.
Ako sú na tom deti s ovocím a zeleninou?
Z prieskumu je tiež zrejmé, že každé druhé opýtané dieťa jedáva jednu až dve porcie ovocia a zeleniny denne, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča príjem aspoň piatich dávok, a to každý deň.
Toto pravidlo slúži nielen ako prevencia proti vzniku nadváhy alebo obezity, zvyšuje tiež objem vlákniny v našom jedálničku, ktorá je nevyhnutná pre zdravú činnosť čriev.
Ste zvedaví, koľko sa dnešní prváci a druháci hýbu? Nie je to žiadna sláva, takmer pätina opýtaných nevykonáva žiadnu fyzickú aktivitu a iba 29 percent detí z prieskumu uviedlo, že sa hýbe denne.
Na druhej strane, pri pozeraní televízora strávia v priemere hodinu, len o čosi menej venujú mobilu.
Detská obezita sa dá zvrátiť, ale…
Bacuľaté dieťa nemusí automaticky niesť kilá navyše aj v dospelosti. Podmienkou však je zdravý životný štýl, plný pohybu a racionálnej stravy. Ideálne je zaviesť doma také riešenia, ktoré viete udržať dlhodobo.
„Deti si svoje stravovanie nenastavili samé, väčšinou kopírujú svojich rodičov. Spoločne preto vnímajte jedlo ako dôležité palivo pre telo, ktoré netreba vymieňať za energeticky bohaté, no nutrične chudobné náhrady,“ odporúča docentka Fábryová.
Návod na lepšie stravovacie a pohybové návyky
1. Nepoužívajme jedlo ako odmenu. Odmeňovanie jedlom, najčastejšie sladkosťou, vysiela deťom zmiešaný signál. Sladkostiam budú pripisovať väčšiu váhu ako zdravej strave.
2. Pustime deti do kuchyne a varme spoločne. Veľmi často práve deti, ktoré získavajú inšpiráciu v škôlke alebo v škole, dokážu motivovať rodičov k príprave zdravších variant jedál.
3. Buďme deťom dobrým príkladom pri stravovaní. Dieťa skonzumuje to, čo dostane na stôl. Jedzme s deťmi spoločne a rovnaké jedlá. Naučme ich tiež dodržiavať správny pitný režim, bez sladených a kalorických nápojov.
4. Trvajme na aktívnom pohybe. Či už ide o plávanie, bicykel, loptové hry, skákanie cez gumu alebo spoločné prechádzky. Zaujímavé aktivity deti rady vymenia za „obrazovky“ akéhokoľvek typu.
5. Dohliadajme na pravidelný a kvalitný spánok. Zdravý spánok zlepšuje pozornosť, správanie, učenie, pamäť, fyzické a dušené zdravie.
Deti vo veku 6 – 13 rokov by mali spať 9 až 11 hodín, tínedžeri okolo 8 až 10 hodín denne.
6. Naučme deti nad jedlom rozmýšľať inak. Kaufland tento školský rok spustil na 25-tich základných školách Krúžky varenia.
„Školáci v nich varia jednoduché a zdravé jedlá a pri varení ochutnajú aj to, čo by inak nezjedli, pripravia si zdravšie verzie obľúbených dezertov,“ hovorí Bc. Eva Blaho, riaditeľka a odborná garantka programu Skutočne zdravá škola.
Podporovať kulinárske zručnosti detí cez školské programy odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia, pretože práve tie môžu efektívne budovať pozitívne stravovacie návyky.
* Zistenie priniesol prieskum Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO COSI projekt) z roku 2022.
Foto: http://www.canva.com
- Až 82 % tehotných žien trápi pálenie záhy. Polovica z nich ho zažíva denne
Pálenie záhy patrí medzi ťažkosti, s ktorými sa počas tehotenstva stretáva väčšina žien. Prejavuje sa nepríjemným pálením za hrudnou kosťou, tlakom v oblasti žalúdka či kyslou chuťou v ústach. - Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať
Svetový deň alergií je 8. júla. Slováci trpia najčastejšie alergiou na trávy, buriny, dreviny a roztoče. Alergií je široké spektrum. Spája ich spoločný menovateľ – alergény, ktoré vyvolávajú v tele neprimeranú reakciu, napríklad opuchy, pocit zapchatého nosa, kýchame, svrbenie očí, kože a podobne. Podľa MUDr. Ľubomíra Gürtlera, PhD., primára Oddelenia klinickej imunológie Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, alergie… Čítať viac: Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať - Ako si správne merať krvný tlak?
Na Slovensku trpí hypertenziou približne 1,7 milióna dospelých vo veku 30 až 79 rokov. - Čo zo stravy skutočne využijeme?
To, čo jeme, je dôležité a ešte dôležitejšie je, čo si z jedla naše telo dokáže vziať. Ak máme pocit, že strava nestačí, podstatným elementom sú minerály, ktoré telu môžeme cielene dodávať. Organizmus totiž z potravy dokáže vyťažiť len obmedzené množstvo látok, zvyšok nezužitkuje a vylúči. Vstrebávanie – ako to je? Kľúčom k tomu, aby… Čítať viac: Čo zo stravy skutočne využijeme? - Aj jarné slnko je nebezpečné
Pozor na prvé jarné slniečko. Dodáva novú energiu, ale je to i najvplyvnejší faktor spôsobujúci starnutie pleti. Navyše rakovina kože má bohužiaľ stúpajúcu tendenciu.
