Predstavte si, že máte depresiu alebo úzkosť – a namiesto rozhovoru s terapeutom vám lekár navrhne „malý chirurgický zákrok na mozgu“ alebo sériu elektrických šokov. Znie to ako sci-fi? Nie tak dávno to bola bežná realita.
Lobotómia: keď skalpel rozhodoval o osobnosti
Lobotómia patrí medzi najkontroverznejšie zákroky v dejinách medicíny. Vznikla v 30. rokoch 20. storočia ako pokus o liečbu ťažkých psychických porúch – depresie, schizofrénie či úzkostí.
Jej priekopníkom bol portugalský neurológ Egas Moniz, ktorý za tento postup v roku 1949 dokonca získal Nobelovu cenu za medicínu.
Cieľom zákroku bolo prerušiť nervové spojenia v čelnom laloku mozgu – oblasti zodpovednej za emócie, rozhodovanie a osobnosť.
V praxi to však často znamenalo, že pacient po zákroku stratil časť svojej osobnosti, schopnosť prežívať radosť, ale aj utrpenie.
Niektorí sa upokojili, iní zostali apatickí, neschopní samostatného života.
Najznámejším propagátorom lobotómie bol americký lekár Walter Freeman, ktorý ju robil aj pomocou ľadovej ihly cez očnú jamku – bez anestézie.
Cestoval s dodávkou, ktorú nazýval „lobotomobil“, a vykonal tisíce zákrokov.
Elektrošoky: medzi nádejou a bolesťou
Ďalšou „zázračnou“ terapiou 20. storočia bola elektrokonvulzívna terapia (ECT) – známa ako elektrošoky.
Vznikla v roku 1938 v Taliansku a spočívala v tom, že pacient dostal elektrický prúd cez mozog, ktorý vyvolal krátky záchvat. Cieľom bolo „resetovať“ mozog a zmierniť psychické príznaky.
Hoci spočiatku bola táto metóda drastická – pacienti nemali anestéziu ani ochranu pred zranením – neskôr sa zlepšila. Dnes sa moderná ECT vykonáva v celkovej anestézii a používa sa len v ťažkých prípadoch, napríklad pri ťažkej depresii, keď iné metódy zlyhajú.
Od temných čias k pochopeniu duše
Lobotómia a necitlivé elektrošoky sú dnes symbolom éry, keď lekári viac experimentovali ako rozumeli. Tieto metódy však zároveň urýchlili vývoj psychiatrie a priniesli poznanie, že mozog nie je stroj, ktorý možno opraviť kladivom.
V 60. rokoch ich nahradili prvé antidepresíva a psychoterapia, ktoré umožnili liečiť psychické choroby s rešpektom k ľudskej dôstojnosti.
Lobotómia a elektrošoky sú mementom
História lobotómie a elektrošokov je mementom, že aj v medicíne môže dobrý úmysel viesť k tragickým dôsledkom.
Dnes už vieme, že duševné zdravie si zaslúži empatiu, pochopenie a moderné prístupy – nie kladivo a elektrinu.
Andrea Hinková Tarová
- Až 82 % tehotných žien trápi pálenie záhy. Polovica z nich ho zažíva denne
Pálenie záhy patrí medzi ťažkosti, s ktorými sa počas tehotenstva stretáva väčšina žien. Prejavuje sa nepríjemným pálením za hrudnou kosťou, tlakom v oblasti žalúdka či kyslou chuťou v ústach. - Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať
Svetový deň alergií je 8. júla. Slováci trpia najčastejšie alergiou na trávy, buriny, dreviny a roztoče. Alergií je široké spektrum. Spája ich spoločný menovateľ – alergény, ktoré vyvolávajú v tele neprimeranú reakciu, napríklad opuchy, pocit zapchatého nosa, kýchame, svrbenie očí, kože a podobne. Podľa MUDr. Ľubomíra Gürtlera, PhD., primára Oddelenia klinickej imunológie Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, alergie… Čítať viac: Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať - Ako si správne merať krvný tlak?
Na Slovensku trpí hypertenziou približne 1,7 milióna dospelých vo veku 30 až 79 rokov. - Čo zo stravy skutočne využijeme?
To, čo jeme, je dôležité a ešte dôležitejšie je, čo si z jedla naše telo dokáže vziať. Ak máme pocit, že strava nestačí, podstatným elementom sú minerály, ktoré telu môžeme cielene dodávať. Organizmus totiž z potravy dokáže vyťažiť len obmedzené množstvo látok, zvyšok nezužitkuje a vylúči. Vstrebávanie – ako to je? Kľúčom k tomu, aby… Čítať viac: Čo zo stravy skutočne využijeme? - Aj jarné slnko je nebezpečné
Pozor na prvé jarné slniečko. Dodáva novú energiu, ale je to i najvplyvnejší faktor spôsobujúci starnutie pleti. Navyše rakovina kože má bohužiaľ stúpajúcu tendenciu.
