sobota, 14 decembra, 2024
DomovAktuálneAntibiotiká: Zázrak medicíny, ktorý čelí hrozbe nesprávneho užívania

Antibiotiká: Zázrak medicíny, ktorý čelí hrozbe nesprávneho užívania

Antibiotiká sú nenahraditeľnými liekmi. Liečia nás a zachraňujú životy. Ak sa však používajú často a nesprávne, narastá riziko, že sa baktérie voči nim stanú odolnými. Antibiotiká tak strácajú účinnosť a liečba nimi prestáva zaberať.

Antibiotiká patria medzi najväčšie úspechy modernej medicíny. Objav penicilínu Alexandrom Flemingom v roku 1928 znamenal revolúciu v liečbe infekčných ochorení, ktoré boli predtým často smrteľné.

Napriek ich nespochybniteľnej užitočnosti čelíme dnes globálnemu problému – antibiotickej rezistencii. Tento jav je priamym dôsledkom nesprávneho používania antibiotík, čo ohrozuje ich schopnosť liečiť infekcie.

Objav penicilínu Alexandrom Flemingom v roku 1928 znamenal revolúciu v liečbe infekčných ochorení, ktoré boli predtým často smrteľné.

História antibiotík

  1. Prvý objav:
    • V roku 1928 Alexander Fleming náhodne objavil penicilín, keď si všimol, že určitá pleseň zabíja baktérie.
    • Počas druhej svetovej vojny sa penicilín masovo vyrábal a zachránil životy mnohých vojakov.
  2. Zlatá éra antibiotík:
    • V 40. až 60. rokoch 20. storočia sa objavili mnohé nové antibiotiká (streptomycín, tetracyklíny, erytromycín).
    • Znížila sa úmrtnosť na ochorenia ako tuberkulóza, zápal pľúc či syfilis.
  3. Prvé problémy:
    • Už v 50. rokoch sa začali objavovať baktérie, ktoré boli voči antibiotikám rezistentné. To signalizovalo potrebu obozretného používania.
  4. Súčasnosť:
    • Rezistencia sa stáva jedným z najväčších zdravotných problémov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje tento problém za „tichú pandémiu“.
Rezistencia sa stáva jedným z najväčších zdravotných problémov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje tento problém za „tichú pandémiu“.

Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR sa zapojili do Svetového týždňa (18.-24.11.2024) povedomia o antimikrobiálnej rezistencii aj Európskeho dňa (18.11.2024) povedomia o antibiotikách.

Vysvetľujú, ako vzniká odolnosť voči antibiotikám a ako každý z nás dokáže prispieť k tomu, aby antibiotiká účinkovali a zachraňovali životy čo najdlhšie.

Antibiotiká a ich nadužívanie môže byť smrteľné

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) nastáva, keď sa baktérie, vírusy, plesne či parazity stávajú rezistentnými, teda si vyvinú odolnosť proti liečivám, ktoré ich majú zničiť alebo zastaviť ich množenie v ľudskom organizme.

V tejto súvislosti hovoríme najčastejšie o rezistencii (odolnosti) baktérií voči antibakteriálnym liečivám – antibiotikám.

Antimikrobiálna rezistencia (odolnosť voči antibiotikám) je prirodzenou vlastnosťou niektorých mikroorganizmov. Niektoré baktérie sú odolné voči konkrétnym antibiotikám.

„Významnú rolu zohráva hlavne rezistencia získaná, teda taká, keď baktérie, ktoré sú normálne na konkrétne liečivo citlivé, sa stanú voči nemu odolnými.

Významným faktorom, ktorý k vzniku takejto rezistencie prispieva, je nesprávne používanie a nadužívanie antibakteriálnych liečiv,” informoval doktor Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.

„Dôsledkom takto získanej odolnosti voči antibiotikám je, že baktérie sa v tele množia aj napriek liečbe. Infekcie sú ťažšie liečiteľné, niekedy s výraznejšími príznakmi.

Aj pacient ich môže v niektorých prípadoch ľahšie šíriť.

Odolnosť voči antibiotikám je vážny globálny problém.

Užívajte antibiotiká správne

„Odolnosť voči antibiotikám je vážny globálny problém. Zvykli sme si na ich ľahkú dostupnosť a účinnosť, ktorou liečia mnohé bežné, ale i závažné a aj život ohrozujúce bakteriálne infekcie.

Ak však o ich účinnosť prídeme, infekcie sa u pacientov stávajú dlhotrvajúce alebo neliečiteľné. Základným krokom je užívať antibiotiká len v odôvodnených prípadoch a správnym spôsobom,“ upozornila doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR.

Nemožno sa pritom spoliehať na to, že včas prídu nové, účinné lieky. Vývoj nových antibiotík totiž nie je taký rýchly ako tempo, ktorým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom.

Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné. Rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy.

Ako vzniká rezistencia?

Rezistencia baktérií je prirodzený proces, ale nesprávne používanie antibiotík ho urýchľuje. Prečo?

  1. Nesprávne predpisovanie:
    • Lekári často predpisujú antibiotiká aj na vírusové infekcie, ako sú chrípka či prechladnutie. Antibiotiká však na vírusy neúčinkujú.
    • Dôvodom môže byť tlak pacientov, ktorí si antibiotiká vyžadujú, alebo nedostatok času na dôkladnú diagnostiku.
  2. Nedodržiavanie pokynov:
    • Ak pacient nedokončí celú liečbu, prežijú baktérie, ktoré sú najodolnejšie. Tie sa môžu množiť a vytvoriť rezistentný kmeň.
    • Problémom je aj samovoľné skracovanie liečby, keď sa človek cíti „lepšie“.
  3. Zneužívanie v poľnohospodárstve:
    • Antibiotiká sa bežne používajú na podporu rastu zvierat a prevenciu chorôb v poľnohospodárstve, čo vedie k vzniku rezistentných baktérií, ktoré sa môžu preniesť na človeka cez potravu.
  4. Šírenie rezistentných baktérií:
    • Baktérie si dokážu navzájom „odovzdávať“ rezistenciu prostredníctvom génov. Ak vznikne rezistentný kmeň, môže sa rýchlo rozšíriť nielen medzi ľuďmi, ale aj naprieč krajinami.

Antibiotiká na vírusy neúčinkujú.

Dôsledky rezistencie

  • Zvýšená úmrtnosť: Rezistentné baktérie môžu spôsobovať infekcie, ktoré sú prakticky neliečiteľné. Napríklad pri sepsii alebo zápale pľúc.
  • Dlhšie hospitalizácie: Pacienti s rezistentnými infekciami často potrebujú dlhšiu a drahšiu liečbu.
  • Ohrozené zákroky: Chirurgické operácie, ako napríklad výmeny kĺbov, a procedúry ako chemoterapia sú bez účinných antibiotík extrémne rizikové.
  • Ekonomické náklady: Globálne náklady na zdravotnú starostlivosť spojenú s rezistenciou dosahujú miliardy dolárov ročne.
Antibiotiká sú účinné proti baktériám, nie proti vírusom.

Ako môžem ako jednotlivec predchádzať odolnosti voči antibiotikám?

Antibiotiká sú účinné proti baktériám, nie proti vírusom. Neúčinkujú na vírusové ochorenia ako chrípka či prechladnutie, ak nie sú sprevádzané aj infekciou spôsobenou baktériami.

Nikdy od lekára nevyžadujte antibiotiká, ak vám povie, že ich nepotrebujete. Rovnako nikdy neužívajte antibiotiká bez predpisu lekára.

Užívajte ich iba vtedy, keď vám ich predpíše lekár. Pri užívaní antibiotík sa riaďte pokynmi lekára,” uviedla doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR, ktorá ďalej radí:

Nikdy nezdieľajte antibiotiká s inými osobami. To, že antibiotiká pri liečbe zaúčinkovali vám, neznamená, že zaberú aj vašim príbuzným s rovnakými príznakmi. Iba lekár môže stanoviť správnu diagnózu.

Nikdy nepoužívajte zvyšky antibiotík. To môže byť pre vaše zdravie potenciálne nebezpečné a vedie k AMR. Liečbu konkrétnymi antibiotikami vám musí predpísať lekár.

Neukončujte liečbu antibiotikami svojvoľne, hoci sa už cítite lepšie. Liečbu predpísanú lekárom striktne dodržiavajte. Antibiotiká ničia baktérie postupne. Doužívajte lieky tak, ako určí lekár, pretože sa tým zabraňuje premnoženiu baktérií a opätovnému vzniku ochorenia.

Udržujte antibiotiká účinné aj tým, že absolvujete pravidelné povinné a odporúčané očkovania. Pravidelné očkovanie môže pomôcť predchádzať niektorým infekciám, ktoré by inak mohli vyžadovať užívanie antibiotík.

Vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s chorými ľuďmi. Dodržiavajte správnu osobnú hygienu i respiračnú etiketu (kýchajte a kašlite do jednorazovej hygienickej vreckovky, ak vreckovku nemáte po ruke, prekryte si ústa aspoň lakťovou jamkou).

Ak je to potrebné, izolujte sa od ostatných ľudí. Zabránite tak šíreniu infekcií. Prevencia infekcií napomáha znižovať potrebu užívania antibiotík.

Pravidelne si umývajte ruky a hygienicky pripravujte jedlo (oddeľujte tepelne upravené jedlá od tepelne neupravených surovín.

Dôsledne umývajte listovú zeleninu pitnou vodou, oddeľujte kuchynské náčinie na spracovanie surového mäsa od ostatného a podobne).

Antibiotiká sú vzácnym zdrojom, ktorý sme dostali do rúk.

Aby sme tento dar uchovali aj pre ďalšie generácie, musíme konať zodpovedne – od jednotlivcov až po vlády a farmaceutické spoločnosti.

Zdroj: https://www.uvzsr.sk/web/uvz/home/-/asset_publisher/lgbl/content/svetovy-tyzden-a-europsky-den-povedomia-o-antibiotikach

Andrea Hinková
Andrea Hinkováhttps://zdravienadoma.sk
Adresa redakcie: Andrea Hinková - Tarová Riečna 46/8 900 66 Vysoká pri Morave tel: + 421 905 401 997
Podobné články

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

- Advertisment -

Najčítanejšie články