sobota, 15 júna, 2024
DomovAktuálneSvetový deň srdca

Svetový deň srdca

Srdce. Ochorenia, ktoré nebolia, mávajú ten najbolestivejší dopad. Na infarkt myokardu a cievnu mozgovú príhodu zomiera každý rok príliš veľa ľudí. Alarmujúce je, že sa znižuje veková hranica ľudí, ktorí vo všeobecnosti trpia na srdcovocievne ochorenia.

Srdce. Aj keď pri cievnej mozgovej príhode má pacient štatisticky väčšiu šancu prežiť ako pri infarkte myokardu, za oboma sú porovnateľné rizikové faktory. Tie, ktoré nám priniesla doba prebytku –  obezita, stresvysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu.

Choré srdce – je za tým najmä životný štýl

A žiaľ aj doktor Google a neochota liečiť sa, vynechávanie alebo úprava predpísanej liečby, ignorovanie preventívnych prehliadok a také to naše klasické, keď ma nič nebolí nič mi nie je, alebo mne sa to nemôže stať. Často, keď sa stane, je už neskoro. 

Cievna mozgová príhoda aj infarkt myokardu prichádzajú náhle, je však za nimi často dlhoročná ignorácia alebo samoliečba.

Prípadne nesprávna liečba vysokého krvného tlaku či vysokého cholesterolu.

Aké najčastejšie mýty o vysokom krvnom tlaku poznáme a aká je pravda?

“Nič ma nebolí, necítim sa zle, teda nemôžem mať vysoký krvný tlak”.
“S pribúdaním rokov sa mi prirodzene zvyšuje krvný tlak a teda si ho nemusím liečiť.“

„Pravda o hypertenzií je taká, že nekontrolovaná môže viesť k poškodeniu srdca, ciev a iných orgánov v tele.

Neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje cievy mozgu (môže prísť k nedokrveniu alebo krvácaniu), očí (s následným poškodením zraku) a obličiek (s rozvojom ich zlyhávania)“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová, kardiologička z Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

MUDr. Stanislava Remišová
MUDr. Stanislava Remišová

Pokiaľ ide o liečbu hypertenzie podľa jej slov sa rozdeľuje na medikamentóznu pomocou liekov a nefarmakologickú.

Tá zahŕňa zmenu životného štýlu, čo inými slovami znamená zvýšenie pohybovej aktivity, zníženie príjmu soli, dostatok spánku a menej stresu. V prípade správneho dodržiavania režimových opatrení sa môže niekedy dosiahnuť úprava krvného tlaku.


„V žiadnych oficiálnych odborných kardiologických odporúčaniach sa žiadne alternatívne metódy liečby neuvádzajú,“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová.

Aké najčastejšie mýty o cholesterole poznáme a aká je pravda?

„Celkový cholesterol mám dobrý, prečo riešime LDL.“
„Všetky druhy cholesterolu sú škodlivé.“
„Každý deň si dám cesnak, to znižuje cholesterol.“

Aká je pravda?

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza jednak v krvi a zároveň je súčasťou prakticky každej bunky v organizme.

Bez cholesterolu nemôže ľudské telo fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj chod.

Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D. Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi.

Medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý).

V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť.

Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie. Srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.

Srdce – Primárny cieľ liečby cholesterolu

„Primárnym cieľom liečby vysokého cholesterolu je dosahovanie cieľových hodnôt LDL cholesterolu podľa kardiovaskulárneho rizika. Pri vyšetrení lipidogramu sa zisťuje hodnota LDL a HDL cholesterolu, celkový cholesterol, triglyceridy, a aspoň jedenkrát v dospelosti hladina Lipoproteínu p (a).

Základné parametre lipidového profilu sa určujú cestou všeobecných lekárov pri preventívnych prehliadkach.

Následne je nutné správne určiť kardiovaskulárne riziko pacienta, s použitím tabuliek SCORE. Prípadne s využitím konceptu vaskulárneho veku,“ hovorí MUDr. Jana Kovačková, MPH, kardiologička z Ambulancie preventívnej kardiológie NÚSCH, a. s.

MUDr. Jana Kovačková

Hypercholesterolémia (najma zvýšená hladina LDL-cholesterolu) sa v súčasnosti na základe výsledkov štúdií považuje za najdôležitejší rizikový faktor pre aterosklerotické ochorenia, ako je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda.

Ide o ochorenia, ktoré sú najvýznamnejšou príčinou úmrtí. Na srdcovocievne ochorenia zomiera na Slovensku takmer polovica populácie.

Srdce – Cievny vek môže byť iný ako biologický

Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, resp. pomer „dobrého“ k celkovému cholesterolu, abúzus nikotínu, vek a pohlavie sú základné parametre, ktoré určujú vek našich ciev. Vaskulárny vek vyjadruje skutočný vek cievy človeka po zohľadnení kardiovaskulárnych rizikových faktorov v porovnaní s vekom cievy zdravého jedinca daného veku.

„Vaskulárny vek je termín, ktorý sa používa na opis stavu a zdravia ciev (artérií) organizmu. Skutočný vek ciev môže byť odlišný od biologického veku v závislosti od životného štýlu, stravy, genetiky a pridružených ochorení.

Príkladom je vek ciev 45-ročného hypertonika, fajčiara s hypercholesterolémiou, ktorý je rovnaký ako vek ciev zdravého 72-ročného muža.“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.. 

MUDr. Ivana Šóošová

Vek našich ciev môžeme ovplyvniť.

V prvom rade je nutné prestať fajčiť (ideálne vôbec nezačať). A udržiavať sa v dobrej kondícií racionálnou životosprávou.

„Tá spočíva vo vyváženej najmä rastlinnej strave s prevahou zeleniny a ovocia, pravidelnom pohybe, eliminácií stresu a dostatočnom spánku. Ak režimové opatrenia nestačia, musí pacient užívať lieky (najmä statíny).

Zistilo sa, že práve statíny dokážu veľmi priaznivo ovplyvniť stav ciev a dokonca spomaliť aterosklerotický proces, čo súvisí jednak s ich potenciálom redukovať „zlý“ cholesterol, ale tiež s ich protizápalovým efektom.

Veľmi dôležitá je tiež  kontrola a samotné skoré diagnostikovanie ostatných súvisiacich ochorení. Ako cukrovka a hypertenzia (vysoký krvný tlak). Keďže liečba funguje len v prípade, že pacient dodržiava odporúčania lekára a užíva predpísané lieky, je potrebné, aby pochopil princípy kardiovaskulárneho rizika.

Je to nevyhnutný predpoklad pacientovej adherencie a spolupráce.“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC.

Aj jedno vyššie číslo krvného tlaku zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody

Neliečený vysoký krvný tlak je hlavnou príčinou všetkých typov (ischemických aj hemoragických a ich podtypov) cievnych mozgových príhod.

Na druhej strane, kontrola krvného tlaku je pravdepodobne najsilnejšou zbraňou v preventívnom arzenáli.

„Ľudia s normálnym krvným tlakom majú približne o polovicu nižšie celoživotné riziko mozgovej príhody ako ľudia s vysokým krvným tlakom. Keď je krvný tlak vysoký, poškodzuje vnútornú výstelku stien ciev.

To vedie k zhrubnutiu malých tepien v celom mozgu a k nahromadeniu aterosklerotického plátu na stenách veľkých tepien, čo vytvára predpoklady pre možnú mozgovú príhodu.

Približne tri štvrtiny ľudí s prvou mozgovou príhodou majú krvný tlak vyšší ako 140/90. Človek s krvným tlakom 160/95 mm Hg má približne štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že dostane mozgovú príhodu, ako človek s normálnym krvným tlakom.

Aj keď je zvýšené len jedno z čísel krvného tlaku, riziko mozgovej príhody sa zvyšuje.“ hovorí MUDr. Marek Krivošík, primár a zástupca prednostu II Neurologickej kliniky LF UK a UNB v Bratislave.

MUDr. Marek Krivošík

K rizikovým faktorom pre vznik cievnej mozgovej príhody patria podľa jeho slov aj vysoký cholesterol a triglyceridy. „Vysoká hladina lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL), “zlého” cholesterolu, pomáha vytvárať základ pre aterosklerotické pláty, ktoré upchávajú tepny.

Zdá sa, že nepriaznivé hladiny cholesterolu zvyšujú riziko mozgovej príhody a to aj v prípade, že sa nevyskytujú iné kardiovaskulárne ochorenia.“ Hovorí MUDr. Marek Krivošík.

Cievna mozgová príhoda sa podobá infarktu, ale prebieha v mozgu

Cievna mozgová príhoda je piatou najčastejšou príčinou úmrtía významnou príčinou invalidity celosvetovo. „Existujú dva základné druhy cievnej mozgovej príhody, ktoré sa ďalej delia na rôzne podtypy.

Až 87 percent mozgových príhod tvorí ischemická cievna mozgová príhoda. Vzniká vtedy, keď je cieva zásobujúca mozog zablokovaná krvnou zrazeninou.

Podobá sa teda infarktu srdca, ale prebieha v mozgu. Hemoragická cievna mozgová príhoda nastane vtedy, keď príde k úniku krvi (zakrvácaniu) alebo prasknutiu krvnej cievy v mozgu. „ hovorí MUDr. Marek Krivošík.
Andrea Hinková – Tarová
Foto: Oles Cheresko, http://www.canva.com

Viac zaujímavých článkov čítajte na http://www.andawell.sk

Andrea Hinková
Andrea Hinkováhttps://zdravienadoma.sk
Adresa redakcie: Andrea Hinková - Tarová Riečna 46/8 900 66 Vysoká pri Morave tel: + 421 905 401 997
Podobné články

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

- Advertisment -

Najčítanejšie články