Kto z nás netúži po krásnom a dokonalom tele? Už žiadne faldíky navyše…Svoju pozornosť by sme mali venovať predovšetkým ”skrytému tuku, ktorý “neškodí” len našej postave, ale hlavne nášmu zdraviu. Správna “diéta” by mala zredukovať nielen podkožný brušný tuk, ale aj vnútrobrušný.
Čo je to vnútrobrušný tuk a ako nám škodí? Môžem mať poškodenú pečeň, aj keď som štíhly?
Vnútrobrušný alebo viscelárny tuk nám “pomáha” vytvoriť tzv. pivný pupok. Ten je len estetická záležitosť v porovnaní so zdravotným rizikom. Obaľuje totiž vnútorné orgány, ako sú črevá, žalúdok a ohrozuje najmä pečeň.
Keď sa v pečeni hromadí tuk, môže prísť k jej nealkoholovému stukovateniu, čo zasa môže viesť k zápalu. Nealkoholové stukovatenie pečene známe pod skratkou NAFLD je stále rozšírenejšie.
Trpí ním až tretina ľudí na našej planéte. Najčastejšou liečbou takto postihnutej pečene sú režimové opatrenia, teda kompletná zmena životného štýlu – úprava stravovania, pohyb, menej stresu, viac spánku.
Čítajte tiež: Chorá pečeň nebolí. Keď začne, je zle
Štíhla NAFLD a tuk
Najčastejšou príčinou vzniku nealkoholovej stukovatenej pečene (NAFLD) je nezdravý životný štýl, ktorý vedie k nadváhe a obezite. Nedajte sa však pomýliť. Aj štíhli ľudia môžu trpieť týmto ochorením.
„Stukovatenie pečene môže byť spôsobené aj inými faktormi, ako je nadváha a obezita. K hromadeniu tuku v pečeni môžu viesť napríklad určité dedičné stavy, bez ohľadu na hmotnosť. Príčinou vzniku steatózy môže byť aj strava s vysokým obsahom cukru, rafinovaných uhľohydrátov a nasýtených tukov.
K ďalším príčinám patrí pravidelná a nadmerná konzumácia alkoholu a tiež užívanie niektorých liekov (napr. steroidy, chemoterapeutické lieky). Súčasťou balíku štíhlej NAFLD sú tiež určité zdravotné stavy. Napríklad inzulínová rezistencia alebo cukrovka 2. typu.
Celkovo teda môže kombinácia faktorov životného štýlu, genetiky a zdravotného stavu prispieť k rozvoju stukovatenia pečene bez ohľadu na telesnú hmotnosť.“ hovorí popredný slovenský gastroenteológ a autor kníh Zdravé črevo a trávenie a Zdravie bez liekov, doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH.
Čítajte tiež: Cukrovka likviduje pečeň. A platí to aj naopak
Zdravšie stravovanie je reálna misia – tuk
Slovenská kuchyňa je pestrá, ovplyvnená regionálnymi tradíciami a susednými krajinami. Z toho nezdravého obsahuje veľa tuku, soli a kalórií. Slováci majú radi výdatné a sýte jedlá, často s mäsom, zemiakmi a škrobom.
Navyše máme málo času, veľa stresu a sme ovplyvnení pricestovaným westernovým spôsobom stravovania a fast foodmi.
Podľa slov L. Kuželu nie je zmena stravovacích návykov jednoduchá a bude si vyžadovať veľké úsilie od jednotlivcov, spoločnosti, aj vlády. „Našťastie vidím rastúcu snahu o zdravšie stravovanie, a tiež zvyšujúce sa povedomie o dôležitosti zdravej výživy a to nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj u starších generácií.“
Na zmenu stravovacích návykov majú podľa jeho slov vplyv aj trendy a módne vlny v spoločnosti. Napríklad v posledných rokoch u nás rastie záujem o vegetariánstvo a vegánstvo, prírodné potraviny a zdravý životný štýl, čo môže mať pozitívny vplyv na naše stravovacie návyky.
„Zmena stravovacích návykov nie je jednoduchá, ale nie je to nemožná misia. Je dôležité, aby sme sa snažili zlepšiť stravovacie návyky ako u seba, tak u detí, ako aj v spoločnosti ako celku. Zdravšie stravovanie môže pomôcť zlepšiť náš fyzický aj duševný stav a viesť nás k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu,“ hovorí doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH.
Jedinou správnou diétou je vyvážené stravovanie
Ideálny stav je stravovať sa počas celého roka zdravo. S dôrazom na ovocie a zeleninu a celozrnné produkty. Ak k tomu pridáme pohyb, elimináciu stresu a zdravý spánok, sme na dobrej ceste k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu.
Čo sa však deje s našim telom, keď si cez chladné mesiace doprajeme výdatné a sýte jedlá a potom chceme nabraté kilogramy zhodiť? Väčšina siahne po nejakej „zaručenej diéte“.
Čo robí diéta s našim telom? „Naše telo reaguje na diétu individuálne, pretože každý z nás je jedinečný.
V procese, ako naše telo reaguje na diétu, je dôležitý zdravý črevný mikrobióm, keďže ten dokáže ochranným spôsobom minimalizovať negatívne následky diétneho zápalu. Treba si uvedomiť, že pri jedení a trávení dochádza k interakcií medzi chemickými látkami z jedla a tisícom rôznych mikróbov, ktoré žijú v našich črevách, následkom čoho sa vytvorí viac ako 50 000 ďalších chemických látok, ktoré dokážu ovplyvniť doslova celé naše telo.
Štúdie ukázali, že pokles hladín cukru 2 – 4 hodiny po jedle, je spojený so zvýšeným hladom, zvýšeným príjmom kalórií v priebehu ďalších 24 hodín a so skráteným časovým intervalom medzi jednotlivými jedlami.
Znamená to, že po zjedení určitých typov jedál môže dôjsť k zvýšenému hladu a následne zvýšenému kalorickému príjmu. Na druhej strane je tomuto možné zabrániť správnym stravovaním a práve tak je možné dosiahnuť aj dlhodobé udržanie hmotnosti.“ dodáva doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD, MPH.
Pomôžu aj fosfolipidy
Režimové opatrenia sú najčastejším odporúčaním pri stukovatenej pečeni. Okrem toho je možné pomôcť aj pomocou fosfolipidov. Ak sa snažíte o riešenie problému so stukovatenou pečeňou, môžete zvážiť užívanie Essentiale® 300 mg, voľnopredajného lieku.
Tento liek obsahuje prírodné zlúčeniny podobné fosfolipidom, ktoré sa vyskytujú v tele. Esenciálne fosfolipidy zahŕňajú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú súčasťou buniek pečene a prispievajú k ich regenerácii a lepšej funkcii.
Týmto spôsobom sa zlepšujú metabolické a detoxikačné procesy v pečeni. Odporúčaná dĺžka užívania lieku Essentiale® 300 mg by mala byť najmenej 1-3 mesiace. Veľkou výhodou esenciálnych fosfolipidov je ich vysoká znášanlivosť a minimálne vedľajšie účinky.
Vedeli ste že?
Ako by mal vyzerať zdravý tanier?
„Zdravý tanier je z prevažnej väčšiny zložený z rastlinných produktov, teda z ovocia a zeleniny, strukovín a z menšej miery zo živočíšnych produktov. Polovicu taniera by mala tvoriť ovocie, zelenina. Druhá polovica by mala byť zložená z celozrnných produktov, bielkovín z rastlín, nenasýtených rastlinných olejov a iba malého množstva živočíšnych bielkovín.
Ohľadom mäsa sa stanovilo jeho množstvo na menej ako 15 %, pretože sa ukázalo, že zvýšená konzumácia červeného mäsa okrem iného zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. Odporúča sa preto jesť iba približne 100 gramov červeného mäsa za týždeň (cca 14 gramov na deň) alebo konzumovať 200 gramov bieleho mäsa za týždeň (cca 29 gramov na deň).
Základom je vyhnúť sa procesovaným (priemyselne spracovaným potravinám), teda polotovarom a rafinovaným cukrom. Predpokladá sa, že ak by všetci ľudia na zemeguli prešli na vyššie odporúčané zloženie taniera, mohlo by to zachrániť až 11,6 milióna ľudí pred smrťou,“ hovorí doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH.
Čo je to diéta?
Podľa jeho slov nie je slovo diéta na mieste. „Keď si pozrieme dnešný výklad slova diéta, zistíme, že ide o predpísaný spôsob stravovania, ktorý je určený pre chorých ľudí podľa druhu ochorenia.
A už len pri tomto výklade máme jasno v tom, že my o diéte nehovoríme a na základe dôkazov, ktoré v súčasnosti máme, ani nikdy nemôžeme. Dobré je si uvedomiť aj to, ako ďaleko sme sa časom odklonili od pôvodného gréckeho slova diaita, ktoré síce znamenalo stravu, ale opisovalo spôsob života.
Mali by sme sa preto vrátiť k pôvodnému významu slova a začať hovoriť o životnom štýle, o spôsobe, akým žijeme a ako jeme.“ dodáva doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH.
Viac zaujímavých článkov čítajte na https://andawell.sk/
