Vegetariánstvo predstavuje alternatívny prístup ku stravovaniu a zároveň patrí medzi najznámejšie druhy diét. Vegetariánska diéta vylučuje zo stravy mäso kuracie aj červené, morské plody, ryby aj mäso iných živočíchov. Chcete o tomto smere stravovania vedieť viac?
Vegetariánska diéta spočíva, zjednodušene povedané, v odstránení mäsa zo stravy. Dôvod pre túto diétu nebýva vždy zdravotný.
Dôležitú úlohu hrá aj etika (nesúhlas s chovaním zvierat v neprirodzených podmienkach, konzumácia inej živej bytosti), prípadne negatívne dopady živočíšnej výroby na životné prostredie.
Niekedy však ide aj o obavy zo zdravotných dopadov konzumácie mäsa na ľudský organizmus. Vegetariánstvo má však mnoho variantov.
Typy vegetariánskych diét
Vegetariánstvo môže mať rôzne podoby. Od relatívne voľného poňatia diéty až po striktné a veľmi obmedzujúce druhy. Jednou z foriem vegetariánstva je aj vegánstvo. Aké vegetariánske druhy diét poznáme?
Vegetariánstvo môže mať rôzne podoby. Od relatívne voľného poňatia diéty až po striktné a veľmi obmedzujúce druhy.
Vegánstvo vylučuje z jedálnička každé mäso a všetky živočíšne produkty, teda aj vajcia, med, mliečne výrobky.
Niektorí vegáni zachádzajú ešte ďalej aj v bežnom živote a nekupujú si ani výrobky živočíšnej produkcie, teda napr. včelí vosk, odevy vyrobené z kože a hodváb.
Vitariánstvo (raw-vegan, raw-food) – jedia len stravu rastlinného pôvodu rastlinného pôvodu bez tepelnej úpravy. Ide teda o kombináciu vegánstva a surovej stravy.
Fruktariánstvo (frutariánstvo) – môžu jesť surové ovocie, orechy a semienka.
Ovovegetariánstvo – slovo ovo pochádza z latinčiny a znamená vajcia. Pri tomto spôsobe stravovania sa vynecháva mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky, ale vajíčka sa jedia.
Laktovegetariánstvo – lakto pochádza z latinčiny a znamená mlieko. Tento druh vegetariánskej stravy nepovoľuje jesť mäso, ryby, ale naopak si môžete dopriať mlieko a mliečne výrobky.
Ak by ste nemali čas si stravu pripravovať a hľadáte to správne rýchle zasýtenie, Proteínový vegánsky kokteil s príchuťou čokolády môže byť skvelou alternatívou.
Laktoovovegetariánstvo – strava je bez mäsa, môže sa však konzumovať mlieko, mliečne výrobky a vajcia.
Vegetariánstvo len z časti
Okrem rôznych podôb vegetariánstva existujú ešte aj semivegetariánske diéty. Sú bezmäsité len z časti.
Skladajú sa väčšinou z vegetariánskych jedál, ale zvyčajne povoľujú konzumáciu rýb, hydiny a vyraďujú z konzumácie napr. Len mäso cicavcov.
Do skupiny polovegetariánskych diét radíme pescetariánstvo. Povoľuje konzumácia rýb, vajec, mlieka a medu.
Najmiernejšou formou tohto prístupu je flexitariánstvo. Ide tak trošku o flexibilné vegetariánstvo.
Konzumuje sa pri ňom mäso z voľných a ekokologických chovov. Niekto konzumuje mäso len počas niektorých dní. Iní zase nekonzumujú údeniny a tmavé mäso.
Prečo sa stať vegetariánom?
Vegetariánstvo nie je len moderná forma stravovania. Vegetariánstvo má preukázaný pozitívny vplyv na zdravie a funguje ako prevencia civilizačných ochorení.
Vegetariáni majú podľa niektorých štúdií šancu dožiť sa vyššieho veku.
Taktiež sa nich menej často objavujú kardiovaskulárne ochorenia, hypertenzia, nádorové ochorenia, cukrovka 2. typu a majú nižšiu hladinu cholesterolu, ako u populácie bez diét.
Nejde o typickú redukčnú diétu
Vegetariánska diéta nie je typická redukčná diéta. Prechod na vegetariánstvo si vyžaduje celú zmenu životného štýlu.
Ten, kto to s touto diétou myslí naozaj vážne, zvyčajne navýši aj svoju pohybovú aktivitu. A naopak zníži konzumáciu alkoholu.
Aj to je dôvod, prečo je vegetariánstvo zaradené medzi diéty na chudnutie.
Nevhodne zvolená kvalita potravín (koláče, sušené ovocie) môže v končenom dôsledku viesť k obezite aj diabetu II. typu.
Všetci vegetariáni si musia strážiť dostatočný príjem niektorých živín. Ide predovšetkým o dostatok kvalitných bielkovín, železa, vápnika, zinku, vitamínu B12, vitamínu D.
Táto forma stravovania môže predstavovať riziko pre tehotné a dojčiace ženy a deti. Ak je vegetariánstvo dobre naplánované, dostáva telo všetky potrebné živiny. Aj po vysadení mäsa z iných alternatívnych zdrojov.
- Žihľava, kofeín aj spaľovače môžu v horúčavách zvýšiť riziko kolapsu
Žihľavový, púpavový, brezový alebo prasličkový čaj, spaľovače tukov, silné pre-workouty a výživové doplnky s vysokým obsahom kofeínu môžu v horúčavách zvýšiť riziko dehydratácie, závratov, búšenia srdca alebo kolapsu. - Najväčší letný omyl. Naozaj môže za našu únavu teplo?
Počas leta sa nemení iba počasie. Mení sa aj náš denný režim. - Extrémne horúčavy. Prečo sú nebezpečnejšie, než si myslíme? Pozor aj na lieky a skryté zdravotné riziká
Leto prináša slnko, dovolenky a dlhé dni. Posledné roky však čoraz častejšie zažívame aj extrémne horúčavy, keď teploty prekračujú 35 °C a neklesajú ani počas noci. Práve takéto obdobia predstavujú veľkú záťaž pre ľudský organizmus. - Leto preverí kĺby aj ľudí v produktívnom veku
Letné aktivity často odhalia, v akej kondícii sú naše kĺby, svaly a väzy. Nárazový šport po menej aktívnom období, nevhodná obuv, nedostatočná príprava aj ignorovanie prvých ťažkostí môžu viesť k bolesti, opuchu alebo preťaženiu. - Došli vám lieky na dovolenke? Nehľadajte značku, ale účinnú látku
Náhrady liekov na dovolenke. Vhodná náhrada bežných prípravkov v zahraničí môže byť dostupná. Rozhodujúca je účinná látka.
