V nedeľu sa mení čas

K zmene na letný čas, posunutím o jednu hodinu dopredu, dôjde v čase 2:00 hod na 3:00 hod dňa 30. 3. 2025. Zmena na zimný čas nastane dňa 26. 10. 2025 – hodiny si nastavíme o hodinu späť, z 3:00 hod na 2:00 hod.

Slovenské územie prvýkrát zasiahla zmena času v roku 1916, kedy bolo ešte súčasťou Rakúska-Uhorska. Každoročne však táto zmena funguje od roku 1979. Zmena času má ako prívržencov, tak odporcov. Posun času.

V súčasnej dobe sme sa však zaviazali ako člen Európskej únie dodržiavať zmeny letného a zimného času. Pre zachovanie, či zrušenie letného a zimného času existujú výhody aj nevýhody.

Pôvodne naplánovala Európska únia koniec letného času iba do roku 2011, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších 5 rokov.

Dnes však s istotou vieme povedať, že k zrušeniu zmien času nedôjde minimálne do roku 2026, keďže sa jednotlivé štáty EU nevedeli zhodnúť na ponechaní buď letného, alebo zimného času.

Posun času nám ukradne hodinu spánku

Posun času 30. marca nám každoročne ukradne jednu hodinu spánku, čo má na naše telo väčší vplyv, než by sme si možno pripustili.

A práve v tomto období mnoho ľudí siaha po melatoníne ako riešení narušeného biorytmu. Je to však naozaj najlepší spôsob, ako telo podporiť?

Funguje melatonín naozaj pre každého? „Nie. Melatonín nie je zázračné riešenie – niekomu pomôže, inému nie, a čo je horšie, dlhodobé užívanie môže skôr uškodiť než pomôcť.

Ak si telo zvykne na príjem melatonínu zvonka, môže si ho prestať vytvárať samo. Výsledok? Nespavosť, ktorú sme chceli vyriešiť, sa ešte zhorší.“ hovorí Mgr. Pavla Horáková, vedúca online poradne MojaLekareň.sk.

Ako sa prejavuje narušenie biorytmu?

Narušenie biorytmu sa môže prejaviť únavou, podráždenosťou, zlou koncentráciou, a dokonca aj zhoršeným spánkom.

Ak sa teda rozhodneme siahnuť po melatoníne, nemali by sme to robiť bez rozmyslu. Kým jeho krátkodobé užívanie môže byť prospešné, je dôležité takúto voľbu konzultovať s lekárnikom.

Alternatívy existujú – a nie sú to len babské rady. Adaptogény, ako sú rhodiola či ženšen, pomáhajú zvládať stres, zatiaľ čo bylinky, ako medovka či levanduľa, podporujú prirodzenú relaxáciu.

A potom je tu klasika: pravidelný režim, obmedzenie modrého svetla pred spaním a kvalitná spánková hygiena.

Posun času je pre organizmus náročný

Posun času je pre nás všetkých náročný, no spánok by sme nemali riešiť rýchlymi a neoverenými riešeniami. Melatonín môže byť efektívnym pomocníkom, ak vieme, ako a kedy ho správne použiť.

Posun času je nepríjemný, no spánok by sme nemali riešiť náhodnými experimentmi. Melatonín môže byť dobrý sluha, ale zlý pán.

Letný čas si vyberá daň na spánku, najviac u mladých

Aj keď sa môže zdať, že strata jednej hodiny v noci na letný čas je zanedbateľná, skúmanie spánkových návykov celosvetových používateľov služby Samsung Health[1] z USA, Kanady a viac než 40 európskych krajín odhalilo vlnový efekt zmeny času, ktorý spôsobuje niekoľkotýždňové narušenie spánkových návykov a najviac zasahuje mladšie vekové skupiny.

Používatelia zaspávali o 33 minút neskôr ako predchádzajúcu noc a prebúdzali sa o 19 minút skôr.

Okrem toho bol ukazovateľ Skóre spánku – vypočítaný na základe hodnotenia celkového času spánku, doby bdenia, spánkového cyklu a fyzickej a duševnej regenerácie.

Najhorší niekoľko týždňov po prechode na letný čas a opäť sa ukázalo, že najviac postihnutí boli ľudia vo veku 20 rokov.

Posun času nevyhovuje 59 % populácie

Podľa prieskumu na Slovensku, ktorý v marci 2025 pre Samsung uskutočnila spoločnosť Ipsos[2], Slováci vo všeobecnosti nemajú kvalitný spánok. 58 % opýtaných by svoj spánok oznámkovalo trojkou alebo horšie.

Striedanie času potom nevyhovuje 59 % respondentom. Ženy sú zmenou času ovplyvnené viac ako muži. 37 % žien uviedlo, že sa im po zmene času spí horšie, zatiaľ čo u mužov to bolo 31 %.

Podobný rozdiel je aj v hodnotení psychickej pohody, ktorú zmena času negatívne ovplyvňuje u 40,9 % žien oproti 33 % mužov.

Ženy takisto hovoria, že po zmene času sú viac unavené (52,8 % žien a 45 % mužov). Ako najhorší negatívny vplyv zmeny času hodnotia Slováci rozhodenie biorytmu (37 %).

Letný čas u Slovákov jasne vedie, no rána sú drsnejšie

Až 53,8 % respondentov[3] preferuje letný čas. Jeho najväčšou výhodou je podľa ľudí fakt, že je dlhšie svetlo a po práci si ešte môžu užiť deň – napríklad na záhrade alebo na prechádzke.

Naopak, zimný čas je príjemnejší ráno, pretože sa ľahšie vstáva.

„Viac mi vyhovuje letný čas, ale samotná zmena času na mňa pôsobí veľmi negatívne, trvá mi tak dva týždne, kým si naň zvyknem,“ uvádza jeden z respondentov, čím nepriamo potvrdzuje aj dáta z globálnej platformy Samsung Health.

[1] Prieskum analyzoval údaje o spánku používateľov aplikácie Samsung Health a zariadení radu Galaxy Watch a Galaxy Ring počas prechodu na letný čas na jar 2024.

[2] Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos v marci 2025 na vzorke respondentov zo Slovenska (N=1019).

[3] Z tých, ktorí majú nejakú preferenciu a „nie je im to jedno“.

Foto: http://www.canva.com

• 
  Z hormonálneho chaosu späť do rovnováhy – odhaľte, čo vám telo kričí!
  Chronický stres je možno najpodceňovanejšia príčina ženskej hormonálnej nerovnováhy a adaptogény predstavujú šetrnú cestu, ako ho začať riešiť bez zásahu do hormonálneho systému. Hormóny.
• 
  Elektrolyty: Neviditeľní hrdinovia nášho tela
  Elektrolyty sú minerály, ktoré sa v tele nachádzajú vo forme elektricky nabitých častíc – iónov.
• 
  Arytmia v menopauze: Keď srdce bije inak
  Menej známy, no čoraz častejší jav, ktorý môže ženu v menopauze postihnúť, je arytmia – teda porucha srdcového rytmu. Pre niektoré ženy ide o jednorazové, mierne búšenie srdca, pre iné o znepokojujúci stav, ktorý ovplyvňuje kvalitu života.
• 
  Arytmie a ďalšie srdcové problémy v menopauze: Tiché varovanie ženského tela
  Menopauza so sebou prináša množstvo fyzických aj emocionálnych zmien. Okrem klasických príznakov ako návaly tepla, zmeny nálad či poruchy spánku, si však mnohé ženy začínajú všímať niečo znepokojujúce: nepravidelný tlkot srdca, búšenie, preskakovanie úderov alebo tlak na hrudníku.
• 
  Žihľava nie je burina. Ako ju využiť?
  Žihľava, ako ju ľudovo nazývame, patrí medzi rastliny, ktorú vnímame skôr ako burinu, čo pŕhli a kade tade nám strpčuje život, ak sa jej čo i len dotkneme. Hoci je kontakt s jej listami nepríjemne pálivý, žihľavu od pradávna vyhľadávajú ľudia pre jej mimoriadne cenné výživné látky. Priaznivé účinky žihľavy poznali už v minulosti Rimania si jej zväzkami… Čítať viac: Žihľava nie je burina. Ako ju využiť?