Čo sa skrýva pod pojmom glykemický index? Načo si dávať pozor a čo pre nás nižšia alebo vyššia hodnota glykemického indexu znamená? Glykemický index (GI) je hodnota, ktorá vyjadruje rýchlosť vstrebávania jednoduchých cukrov z tráviacej sústavy do krvi, kde sa následne využívajú. Čím vyššia je hodnota GI potraviny, tým sa jednoduché cukry vstrebávajú ochotnejšie. Vysoký glykemický index nie je pre naše telo úplne najvhodnejší.
Ako to celé funguje?
Náš organizmus má mechanizmus, ktorým sa vyrovnáva so zvýšenou hladinou cukru v krvi – jednoducho vyplaví hormón inzulín, ktorý jeho hodnotu opäť zníži.
Lenže tento spôsob regulácie hladiny cukru v krvi nie je úplne presný, preto sa stáva, že pri veľmi prudkom zvýšení hladiny cukru v krvi dôjde následne k jeho extrémnemu poklesu, ktorý sa prejaví pocitmi hladu, nervozitou a chuťou na sladké.
To má za úlohu krvný cukor vystreliť opäť späť hore.
Tým sa roztáča začarovaný kruh, v ktorom lieta hladina cukru v krvi ako na horskej dráhe. „Sledovanie glykemického indexu potravín je nevyhnutné predovšetkým u ľudí trpiacich diabetom, ale veľmi vhodné aj u ľudí, ktorí chcú žiť zdravo alebo začali redukčnú diétu.
Vďaka tomu človek dostane svoj hlad a chute pod väčšiu kontrolu a bude omnoho príjemnejšie a efektívnejšie chudnúť,“ hovorí Monika Rychlovská Tělupilová, výživová poradkyňa Slim Pasta.
Čítajte tiež: Bolesti chrbta. Ako mu pomôcť?
Vysoký či nízky glykemický index?
Potraviny s nízkym GI sú potraviny s indexom 55 a nižšie. Radíme medzi nich predovšetkým zeleninu, mliečne výrobky, strukoviny, orechy, mäso a vajcia.
Uprostred sú potraviny s hodnotou GI medzi 56-69. Sem patrí celozrnné pečivo, celozrnné obilniny a ovocie. Na opačnej strane stupnice sú potraviny s vysokým GI, ktoré vykazujú hodnoty nad 70 a veľakrát ešte vyššie.
Zástupcovia takých potravín sú napríklad pivo, chipsy, popcorn, sladké nápoje a iné sladkosti.
Patria sem predovšetkým tie potraviny, ktoré vnímame ako menej zdravé, a hlavne po ich konzumácii dochádza k rýchlemu nárastu glykémie.
Úprava jedla hrá rolu
Celé je to však ešte trochu komplikovanejšie. Hodnoty výsledného GI sú ovplyvnené množstvom ďalších faktorov. Jedným z nich je úprava jedla.
Napríklad ľahko rozvarené cestoviny majú vyšší GI, ako cestoviny pripravené „al dente“. Všeobecne teda platí, že čím viac vlákniny a menej tepelnej úpravy, tým lepšie.
„Je potrebné zdôrazniť, že hodnota GI potravín je jednou z pomôcok na ceste k zdravšiemu životnému štýlu.
Okrem nej by sme však mali myslieť aj na vhodné tuky, adekvátny príjem bielkovín, a vôbec, na vyvážený pomer makro a mikro živín,“ uzatvára Monika Rychlovská Tělupilová.
Sledujte nás aj na sociálnych sieťach:
- Čas jedla môže rozhodovať o vašej váhe aj zdraví pečene
Ľudia dnes riešia, čo majú jesť a menej riešia, ako jedia. A práve tu vzniká paradox. Niektorí ľudia si dávajú pozor na jedlo, vyhýbajú sa fast foodu, snažia sa jesť „zdravo“ – a napriek tomu majú vysoký krvný tlak alebo stukovatenú pečeň. Problém totiž často nie je len v tom, čo jeme. Ale aj v… Čítať viac: Čas jedla môže rozhodovať o vašej váhe aj zdraví pečene - Detské alergie môžu viesť k rozvoju astmy
Počet pacientov s alergickými ochoreniami a astmou na Slovensku dlhodobo rastie. Predstavuje čoraz väčšiu záťaž pre pacientov aj zdravotný systém. Odborníci upozorňujú, že tieto ochorenia sú úzko prepojené. Neliečená, nesprávne liečená alebo neskoro diagnostikovaná a neskoro liečená alergia môže viesť k rozvoju astmy. Pri príležitosti Svetového dňa astmy (5. máj) preto zdôrazňujú význam včasného záchytu. A… Čítať viac: Detské alergie môžu viesť k rozvoju astmy - Až 82 % tehotných žien trápi pálenie záhy. Polovica z nich ho zažíva denne
Pálenie záhy patrí medzi ťažkosti, s ktorými sa počas tehotenstva stretáva väčšina žien. Prejavuje sa nepríjemným pálením za hrudnou kosťou, tlakom v oblasti žalúdka či kyslou chuťou v ústach. - Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať
Svetový deň alergií je 8. júla. Slováci trpia najčastejšie alergiou na trávy, buriny, dreviny a roztoče. Alergií je široké spektrum. Spája ich spoločný menovateľ – alergény, ktoré vyvolávajú v tele neprimeranú reakciu, napríklad opuchy, pocit zapchatého nosa, kýchame, svrbenie očí, kože a podobne. Podľa MUDr. Ľubomíra Gürtlera, PhD., primára Oddelenia klinickej imunológie Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, alergie… Čítať viac: Alergiu môžeme zdediť, aj si ju privolať - Ako si správne merať krvný tlak?
Na Slovensku trpí hypertenziou približne 1,7 milióna dospelých vo veku 30 až 79 rokov.
