Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom tepny nie sú elastické, ale zhrubnuté a tuhšie. Preto sa im hovorí aj kôrnatenie tepien.
Pri článkoch o cievnej mozgovej príhode aj infarkte sme sa stretli s pojmom ateroskleróza. Čo to je a ako nám škodí?
Mechanizmom vzniku aterosklerózy je ukladanie tukových častíc (najmä cholesterolu) do strany tepny. Tie na nej tvoria povlak, ktorý môže prasknúť, čo vyvolá nasadenie krvných doštičiek na poškodené miesto.
Časom sa prietok cez tepny zmenšuje, tepna sa zužuje až sa môže celkom uzatvoriť.

Ateroskleróza sa vyvíja pomaly
Ateroskleróza sa vyvíja pomaly, pretože cholesterol, tuk, krvinky a iné látky v krvi tvoria plak. Keď sa plak nahromadí, spôsobí to zúženie tepien. Tým sa znižuje prísun krvi bohatej na kyslík do tkanív.
Znížený prietok krvi môže viesť k príznakom, ako je angina pectoris.
Ak plak praskne, môžu sa vytvoriť krvné zrazeniny, ktoré môžu zablokovať tepnu alebo sa dostať do iných častí tela. Blokády, či už úplné alebo neúplné, môžu spôsobiť komplikácie, vrátane infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, alebo vaskulárnej demencie.
Plak sa často začína tvoriť v detstve a vekom sa zhoršuje. Rizikové faktory, zahŕňajú nezdravé hladiny cholesterolu, nezdravý životný štýl a genetika.

Ktoré diagnózy sú najnebezpečnejšie pre vznik aterosklerózy?
Z pohľadu diagnóz, ktoré najviac ovplyvňujú aterosklerózu sú najrizikovejšie hypertenzia, hyperlipidémia (hypercholesterolémia), diabetes (cukrovka) a obezita.
Po prekonanom infarkte myokardu či cievnej mozgovej príhody je mimoriadne dôležité sledovať hladiny cholesterolu a udržiavať ich pod kontrolou.
Vysoké hladiny cholesterolu (hypercholesterolémia) vedú k tvorbe a rastu aterosklerotických plátov, ktoré môžu upchávať a zužovať cievy.
Odtrhnutie aterosklerotického plátu môže následne viesť k reinfarktu alebo cievnej mozgovej príhode (porážke).
Hrozí riziko opakovanej mŕtvice alebo infartku
U pacientov, ktorí nedodržiavajú lekárom stanovenú liečbu, existuje vyššie riziko opakovanej cievnej mozgovej príhody či infarktu. Dostatočné dodržiavanie liečebného režimu je preto nevyhnutnou súčasťou úspešnej rekonvalescencie.

Ateroskleróza – ako sa prejavuje?
„Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa menia jej vlastnosti. Postihuje tepny celého tela, ale najviac devastujúce je poškodenie artérií srdca, mozgu, obličiek a ciev dolných končatín.
V priebehu rokov sa rozvíjajú spomínané AS pláty, ktoré postupne zužujú priesvit cievy a obmedzujú prietok krvi. Nedokrvený orgán, ktorý postihnutá tepna zásobuje nemá dostatok živín a kyslíka na svoju činnosť.
V prípade obmedzenia prietoku v tepnách vyživujúcich srdce (tzv. koronárnych artériách) vzniká tzv. koronárna choroba, v minulosti známa ako tzv. ischemická choroba srdca.
Tá sa prejavuje bolesťou na hrudníku, vznikom infarktu myokardu, srdcovým zlyhávaním, poruchami srdcového rytmu a niekedy aj úplne nečakane náhlou smrťou. Nedokrvený mozog trpí demenciou, poruchami pamäte alebo vznikom akútnej cievnej mozgovej príhody.
V prípade obličiek postupne klesá ich filtračná a vylučovacia schopnosť až s nutnosťou dialýzy. Postihnutie periférnych artérií sa prejaví bolesťou v lýtkach, vznikom nehojacich sa kožných defektov s rizikom amputácie končatiny.“ Hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Foto: http://www.canva.com