Potivá horúčka, známa ako „anglický potný mor“ alebo „anglický potivý mor“ (latinsky sudor anglicus), zasiahla Anglicko v 15. a 16. storočí. Vtedy na túto chorobu ľudia rýchlo zomierali. Ako prebiehala a ako by sme ju liečili dnes?
Anglický potný mor (Sudor Anglicus) alebo potivá horúčka
Toto ochorenie bolo záhadnou a veľmi smrteľnou epidémiou, ktorá zasiahla Anglicko niekoľkokrát v období medzi rokmi 1485 a 1551.
Epidémia mala veľmi rýchly nástup a vysokú úmrtnosť.
Zaujímavou vlastnosťou choroby bolo, že jej podliehali najmä vyššie spoločenské vrstvy. Šľachta, duchovní i bohatí mešťania zomierali častejšie než bežní sedliaci a chudoba.
Epidémia tvrdo zasiahla aj kláštory, najvyšší počet obetí bol medzi mníchmi. Nakazila sa aj jedna z manželiek Henricha VIII. Anna Boleynová a záhadná smrť najstaršieho syna kráľa Henricha VII. Arthura Tudora sa tiež zvykne pripisovať potivej horúčke.
Príznaky:
- Náhly nástup: Choroba začínala veľmi náhle, často so silným pocitom únavy a zimnice.
- Silné potenie: Postihnutí sa intenzívne potili, čo bolo hlavným príznakom.
- Horúčka: Vysoká horúčka bola bežná.
- Bolesti hlavy, bolesti končatín a hnačky: Ďalšie sprievodné príznaky zahŕňali bolesť hlavy, končatín a niekedy hnačku.
Nakazenému sa najprv zvýšila teplota, potom prišla zimnica s bolesťou hlavy, bolesti krku, ramien a končatín a celková slabosť.
Chorobu sprevádzalo silné potenie, smäd, delírium, zrýchlený pulz a búšenie srdca. V poslednom štádiu choroby obeť upadla do kómy a už sa neprebrala.
Najdesivejšia bola rýchlosť, s akou potivá horúčka zabíjala. Väčšina obetí zomrela do 18 hodín od prejavenia prvých symptómov. Avšak kto prežil prvých 24 hodín, zväčša sa úplne zotavil.
Príčiny a šírenie
Dodnes nie je úplne jasné, čo spôsobovalo potivú horúčku. Mnoho historikov a vedcov špekulovalo, že mohlo ísť o virálnu infekciu, baktériu alebo toxín.
Choroba sa šírila veľmi rýchlo, najmä v husto obývaných oblastiach a počas teplejších mesiacov.
Epidémie:
Prvá vlna (1485): Prvýkrát zaznamenaná v Anglicku, pravdepodobne prinesená Henrym Tudorom a jeho vojskom po bitke pri Bosworthe.
Nasledovné vlny: Ďalšie epidémie sa vyskytli v rokoch 1508, 1517, 1528 a 1551. Po poslednej vlne v roku 1551 už nebola hlásená žiadna ďalšia epidémia.
Liečba a prevencia potivej choroby
Vzhľadom na nedostatok pochopenia choroby bola väčšina liečebných metód neúčinná. Ľudia sa snažili vyhnúť infikovaným oblastiam, používali bylinky a rôzne tradičné metódy.
Postihnuté osoby boli často izolované, aby sa zabránilo šíreniu.
Potivá horúčka – čo o nej (ne)vieme
Anglický potný mor zostáva jednou z najväčších záhad v histórii medicíny. Vzhľadom na jeho rýchly priebeh a vysokú úmrtnosť viedol k veľkej panike a utrpeniu v postihnutých oblastiach.
Toto ochorenie má významné miesto v histórii medicíny a epidemiológie, pričom je príkladom toho, ako neznáme a rýchlo sa šíriace infekčné choroby môžu mať devastujúce účinky na populáciu.
Ako by sme potivú chorobu liečili dnes?
Presná príčina potivej horúčky nie je známa. Môžeme ale predpokladať, že súčasné diagnostické a liečebné postupy by boli účinnejšie.
Tu sú niektoré kroky, ktoré by sa pravdepodobne podnikli:
Rýchla diagnostika a identifikácia patogénu:
Molekulárna diagnostika: Použitím techník ako PCR (polymerázová reťazová reakcia) na identifikáciu genetického materiálu patogénu.
Kultivácia a sekvenovanie: Pokusy o kultiváciu patogénu z krvi alebo iných telesných tekutín a jeho genetické sekvenovanie na identifikáciu.
Podporná liečba:
Hydratácia a výživa: Intravenózne tekutiny na udržanie hydratácie a elektrolytovej rovnováhy.
Antipyretiká: Lieky na zníženie horúčky, ako je paracetamol alebo ibuprofén.
Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné monitorovanie telesnej teploty, srdcového rytmu, krvného tlaku a dýchania.
Antimikrobiálna liečba
Širokospektrálne antibiotiká: Ak by sa zistilo, že príčinou je bakteriálna infekcia, mohli by sa použiť širokospektrálne antibiotiká, kým by sa neidentifikoval špecifický patogén.
Antivirotiká: V prípade, že by bol identifikovaný vírusový pôvod, použili by sa vhodné antivirotiká.
Izolácia a karanténa
Kontrola šírenia: Infikovaní pacienti by boli izolovaní, aby sa zabránilo šíreniu choroby.
Kontaktovanie a sledovanie kontaktov: Identifikácia a sledovanie osôb, ktoré boli v kontakte s infikovanými, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu.
Intenzívna starostlivosť:
Jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS): Pre pacientov s ťažkými príznakmi by bola k dispozícii intenzívna starostlivosť vrátane mechanickej ventilácie v prípade respiračného zlyhania.
Výskum a vývoj:
Rýchly vývoj liekov a vakcín: Moderné technológie umožňujú rýchly vývoj a testovanie nových liekov a vakcín, ak by sa objavil nový alebo neznámy patogén.
Medzinárodná spolupráca: Spolupráca medzi medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami, výskumnými inštitúciami a vládami na zdieľanie informácií a koordináciu reakcie.
Verejné zdravotníctvo:
Informovanie verejnosti: Široká informačná kampaň na informovanie verejnosti o preventívnych opatreniach a príznakoch ochorenia.
Hygienické opatrenia: Zvýšená hygiena a dezinfekcia verejných priestorov.
Vzhľadom na pokrok v medicíne, epidemiológii a verejnom zdravotníctve by sme dnes boli lepšie pripravení na zvládnutie a liečbu takejto epidémie.
Rýchla reakcia, efektívna liečba a preventívne opatrenia by mohli významne znížiť mortalitu a kontrolovať šírenie ochorenia.
Foto: http://www.canva.com
Sledujte nás aj na sociálnych sieťach:
- Blíženci a zdravie: Skrytá slabina, o ktorej väčšina z nich netuší!
Ľudia narodení v znamení Blížencov (21. máj – 20. jún) sú známi svojou inteligenciou, pohyblivosťou a zvedavosťou. Sú rýchli, komunikatívni a neustále v pohybe – psychickom aj fyzickom. - Bambucké maslo – zázrak z prírody
Len máloktorá prírodná ingrediencia sa môže pochváliť takými impozantnými účinkami ako bambucké maslo. Môžete ho použiť doslovne na celé telo, od vysušených vlasov až po stvrdnuté päty. Bambucké maslo môžete použiť na všetky typy pokožky. Nemusí sa ho báť ani citlivá, mastná, či problematická pleť. Tento multifunkčný pomocník pochádza z tropickej Africky, kde ho ručne… Čítať viac: Bambucké maslo – zázrak z prírody - Ako si správne merať krvný tlak?
Na Slovensku trpí hypertenziou približne 1,7 milióna dospelých vo veku 30 až 79 rokov. - Dám si pred spaním jablko – robím dobre, ak chcem schudnúť?
Mnohí z nás poznajú ten pocit – večer si sadneme, blíži sa čas spánku, ale žalúdok sa ešte ozýva. Dám si niečo malé, len niečo zdravé, napríklad jablko. - Glykemický index – ako to funguje?
Čo sa skrýva pod pojmom glykemický index? Načo si dávať pozor a čo pre nás nižšia alebo vyššia hodnota glykemického indexu znamená? Glykemický index (GI) je hodnota, ktorá vyjadruje rýchlosť vstrebávania jednoduchých cukrov z tráviacej sústavy do krvi, kde sa následne využívajú. Čím vyššia je hodnota GI potraviny, tým sa jednoduché cukry vstrebávajú ochotnejšie. Vysoký… Čítať viac: Glykemický index – ako to funguje?
