Veronika Strížencová má 25 rokov. Sklerózu multiplex jej diagnostikovali pred troma rokmi. Keď sa dozvedela svoju diagnózu, prežila všetky možné druhy emócií. Dnes je to vyrovnaná mladá žena, ktorá sa smelo pozerá do budúcna. Prečítajte si jej príbeh.
Príbeh sa začína na vysokej škole
„Keď som končila bakalársky ročník, počas skúškového obdobia som začala cítiť slabosť končatín. Súčasne som pociťovala väčšiu únavu a podlamovanie kolien.
Najprv som to vnímala ako dôsledok nejakého vypätia alebo únavy, ale neprestávalo to. Tak som navštívila všeobecného lekára. Vyšetril ma a odporučil mi ísť k špecialistovi – neurológovi.
Absolvovala som neurologické vyšetrenie a do troch mesiacov som mala všetky vyšetrenia potrebné k diagnóze,“ opísala obdobie pred diagnózou pani Veronika, ktorá mala v tom čase 22 rokov.
Doktora Googla odmietla
Síce mala možnosť „googliť“ si informácie o možnej diagnóze, no ako hovorí, lekári ju poprosili, aby to nerobila. Namiesto toho mala počkať na potvrdenie a keď bude vhodný čas sa o všetkom porozprávať.
„Bola som v tomto veľmi poslušná a nezisťovala som si veci na rôznych neoverených stránkach. Spätne to vnímam ako veľmi kľúčové, rozumné a dôležité,“ priblížila.
Prvé týždne po tom, ako jej lekári potvrdili diagnózu, boli veľmi ťažké, no oporou jej bola rodina a priatelia.
Ťažký rozhovor s lekárom
Ako veľmi kľúčový pritom vníma práve rozhovor s lekárom po potvrdení diagnózy. Ten bol podľa jej slov veľmi pokojný. Lekár s ňou komunikoval veľmi citlivo a dozvedela sa od neho všetko, čo v tom čase potrebovala vedieť.
„Zároveň mi povedal, že v minulosti platilo, že ľudia s SM končili na vozíku, ale v súčasnosti máme veľa možností liečby. A je na mne ako sa rozhodnem.“ Rozhodla sa pre liečbu a už o necelé tri mesiace s ňou začala.
„Po nejakom čase som usúdila, že by bolo fajn, aby som sa spojila s nejakými ľuďmi, ktorí majú túto diagnózu. Prežívajú rovnaké problémy alebo obmedzenia. Preto som sa skontaktovala so Slovenským zväzom sclerosis multiplex.
Dlho som sa k tomu odhodlávala, ale nakoniec som sa preto rozhodla a momentálne to vnímam ako veľmi dobrý krok. Začala som sa vzdelávať a stále mi to zlepšuje život,“ pochválila.
Príbeh pokračuje budúcnosťou
Nepotvrdili sa ani jej obavy z potenciálnych príznakov. „Bála som sa, že prestanem vidieť na jedno oko. Alebo nebudem môcť pokračovať v štúdiu a nebudem môcť pracovať.
To sa však nepotvrdilo. Normálne fungujem. Potrebujem síce viac oddychovať, ale inak som úplne v poriadku,“ skonštatovala Veronika.
Na záver odkázala mladým ľuďom s diagnózou SM, aby sa nebáli. „Ja som sa veľmi bála, ale nič sa mi nepotvrdilo a práve naopak sa cítim omnoho lepšie. Dávam si pozor na stravu alebo pohyb, ale paradoxne ma to priviedlo k ešte lepšiemu a zdravšiemu životnému štýlu,“ uzavrela.
Foto: http://www.canva.com
