„Žiadny diabetik nepovedal, že si nechce aplikovať inzulín. Každý je šťastný, že je, lebo pred rokom 1922 ľudia na toto ochorenie zomierali. Diabetes je diagnóza, ktorej sa nedá zbaviť. Žijem s ňou 30 rokov a musel som sa naučiť s diabetom žiť a svojim spôsobom skamarátiť. Dnes sa mi glykovaný hemoglobín drží na úrovni 5,8 – 6,0. Chcem byť so svojimi vnúčatami čo najdlhšie.“ začína svoje rozprávanie o súčasnosti diabetika Mgr. Ing. Jozef Borovka , prezident pacientského združenia Zväzu diabetikov Slovenska.
Pokiaľ ide o súčasnosť diabetikov, doba nie je priaznivá. Sú lieky, pomôcky, ale v zdravotnej starostlivosti sa diabetik stretáva s nedostatkom. „Vypadávajú lieky aj niektoré inzulíny. Cukrovka nie je ojedinelé ochorenie. Ide ruka v ruke s inými diagnózami. Denne užívame aj za hrsť liekov. Na strane druhej, cítime nedostatok lekárov. Niektorí diabetológovia cestujú za svojimi pacientmi ak niekoľko stoviek kilometrov a niekedy mám pocit, že čím je viac diabetikov, tým menej je diabetológov.“ konštatuje Mgr. Ing. Jozef Borovka.
Čítajte tiež: Revolúcia v diabete. 4 dávky inzulínu nahradí 1
Diabetici nevedia, na čo majú nárok
Upozorňuje tiež na slabú informovanosť a sociálnu oblasť. „Organizujem napríklad už niekoľko rokov tábory pre deti a veľa rodičov nevie, že ich dieťa diabetik, má nárok na preukaz ZŤP. Diabetici sa tiež stretávajú s diskrimináciou, ktorá potom ide ruka v ruke so sociálnou oblasťou. Dobre vieme, že diabetici majú zníženú imunitu, čo sa veľmi jasne prejavilo aj na úmrtnosti počas COVID-19. V 52 organizáciách, zomrelo 11 predsedov na toto ochorenie. Počas pandémie COVID-19 niektorí zamestnávatelia prepúšťali a ako prví išli diabetici.
A znovu sa dostať do pracovného procesu, bolo pre mnohých nemožné. Automaticky sa tak zhoršila ekonomická situácia v ich rodine. COVID-19 prešiel a prišla ekonomická kríza. Všetko sa zdražuje a veľa diabetikov sa ocitlo na pokraji chudoby.
Veľa diabetikov je v kategórií seniorov, ktorí sú teraz odkázaní na pomoc iných. Často sa rozhodujú o tom, ako často si budú aplikovať inzulín a ktoré lieky dnes vynechajú. Začína sa to už v lekárni, pretože nemajú finančné prostriedky nato, aby si vybrali všetky lieky. Je to zložitá situácia pre nich, aj pre spoločnosť. Ak sa nebudú správne liečiť, prídu komplikácie a vzniknú tak nepriame výdavky pre štát.“ dodáva Mgr. Ing. Jozef Borovka.
Čítajte tiež: Diabetes mellitus – základné fakty
Diabetik a bezdoplatková medikácia
Doc. MUDr. Viera Doničová, PhF, MBA, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. potvrdzuje, že toto je v ambulanciách bežný jav. Mnohým diabetikom pomáhajú deti, alebo sa im lekári snažia predpisovať bezdoplatkovú medikáciu. Doplatky sa však niekedy menia veľmi rýchlo a ak o nich lekári vedia vopred, upravujú takýmto pacientom medikáciu.
„Je tu ešte jedna možnosť, je však oklieštená na veľmi málo liekov. Poisťovne vracajú pacientom peniaze za určitých podmienok v podobe výšky príjmu, v prípade užívania unikátneho lieku, pri ktorom neexistuje náhrada. V minulosti vracali peniaze na účet, dnes už to dokážu zadministrovať v lekárni. Ide však o veľmi málo liekov.“
Pacient musí povedať lekárovi, ak nemá prostriedky na liečbu
V prípade, že je pacient v hmotnej núdzi, musí to lekárovi povedať. Ide o zdravie, hanba musí ísť bokom. „Je nutné, aby pacient povedal, že na liečbu nemá dostatok finančných prostriedkov. Žiaľ, v tom prípade sa musíme vrátiť späť a aplikovať jednoduchšiu liečbu, ktorá tu bola pred 10 alebo 20 rokmi. Táto liečba je výrazne lacnejšia, ale drží pacienta len na určitej úrovni,“ hovorí Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. predseda Slovenskej diabetologickej asociácie.
Svetový deň diabetu
Svetový deň diabetu (WDD) si každý rok pripomíname 14.11., v deň narodením Sira Fredericka Bantinga, ktorý spolu s Charlesom Vestom objavil v roku 1922 inzulín. Za vznikom WDD stáli v roku 1991 International Diabetes Federation (IDF) a Svetová zdravotnícka organizácia v reakcií na rastúce obavy zo zvyšujúcej sa hrozby, ktorú predstavuje cukrovka. Svetový deň diabetu sa stal oficiálnym dňom Organizácie Spojených národov v roku 2006 prijatím rezolúcie OSN/225.
